Architektonicko-urbanistický návrh múzea kastela Gerulata v Rusovciach si vyžaduje širokospektrálne prepojenie s obcou Rusovce a mestom Bratislava. Život do tohto ojedinelého miesta musia vrátiť samotní návštevníci. Riešenie urbánneho kontextu na úrovni obce zahŕňa dôsledný informačný systém v turistických uzloch a na vstupoch do obce. Info-systém má naviesť návštevníka, vzbudiť záujem a vzdelávať o celkovom obraze miesta poznačeného históriou. Vďaka info-bodom a turistickým smerovníkom návštevník „objavuje“ rozsah a približné umiestnenie hraníc valu a murovaných hradieb rímskeho vojenského tábora v 1.-4. storočí. Na dostupné miesta v sídle budú umiestnené „výškové body“ a info-body, ktoré budú z navrhovaného vyhliadkového miesta v areáli Gerulata viditeľné. Postupným približovaním k areálu je návštevník viac a viac informovaný o kastele Gerulata.

Hlavný nástup do areálu naďalej ostáva z ulice Gerulatská, kde sú pri areáli navrhované parkovacie miesta pre personál múzea. Ďalšie vstupy do areálu sú zo strany Maďarskej ulice (pre zásahové vozidlá) a ďalší možný nástup je z Dunajských ostrovov, z lesoparku.
Samotný architektonický návrh múzea Gerulata je v kontrastnej forme k historickej pamiatke, no nekonkuruje jej naopak, ustupuje archeologickým nálezom a vytvára „košík“-podstielku, do ktorého je uložená vzácna pamiatka.
Tvar múzea vychádza z danosti pozemku, redukovania nepríjemných priehľadov z Gerulata do územia a najmä zo špecifík, ktoré prinášajú archeologické nálezy. Objekt má tvar akoby veľkého divadla s tvarom hľadiska (lapidárium, multifunkčné priestory, hospodárska budova) a javiska. Javisko tvorí samotné nálezisko kastela (v čase rímskych slávností otvorený priestor spĺňa reálne aj funkciu javiska).

Miesto: Bratislava – Rusovce
Autor: Ing. arch. Peter Kasman
Rok: 2013

Objekt školy s tradičnými remeslami spĺňa kritéria prezentačného priestoru nielen SOU, ale aj rozšíreného kultúrno-spoločenského života mesta. Objekt je vytvorený s cieľom pokloniť sa tradičnému ľudovému staviteľstvu v oblasti severného Slovenska – Kysúc a Oravy, nielen materiálmi a konštrukciou, ale aj jednoduchým, harmonickým tvarom. S kontrastným školským areálom nechce súperiť, práve naopak, jeho zámerom je areál dotvoriť a sprístupniť verejnosti. Rovnako žiakom ponúka nový zážitkový priestor.

Navrhovaný objekt prezentuje samotnú prapodstatu dedičstva našich otcov, ich zmýšľanie, spôsob života… Práve tu, v tradičných remeslách, objekt nachádza veľký zmysel v prezentovaní týchto funkcii pre ďalšie generácie. Má demonštrovať modernú až futuristickú budúcnosť, ktorá je tak blízka mladému študentskému životu. Forma hmoty vychádza zo zavedenia najzaujímavejších priehľadov na pozemok medzi objektmi dielní, jedálne (s internátom) a objektom sociálneho bývania.

Je transformáciou dynamickej mladej komunity. Hmota nenudí, je výjavom akoby nového znovuzrodenia medzi zastaraným areálom, novým oživením, novým srdcom tlčúcim v novej dobe, novým začiatkom progresívnej budúcnosti školy. Funkčnosť objektu nie je determinovaná len ľudovými remeslami (ktoré budú zaradené do vyučovacieho procesu), ale aj ďalšími funkciami:

• rozšírenie vyučovacích kapacít
• prezentácia firiem, produktov
• verejné prezentácie remesiel
• semináre, rokovania, prednášky, workshopy
• výjazdové zasadania mestského zastupiteľstva
• galéria, sympózia, výstavy

Multifunkčnosť objektu, jeho tvar, použité tradičné, udržateľné materiály i osadenie objektu v dotyku s prírodou ho predurčujú k významnej funkčnej – umelecko-estetickej úlohe pri prezentácii školy a mesta.
Slúži žiakom, verejnosti – občanom, zástupcom mesta, návštevníkom. Bude sa uchádzať aj o významné postavenie pre šírenie osvety miestnej školy a napomáha pri rozvoji oblastného turizmu.

Miesto: Kysucké Nové Mesto
Autor: Ing. arch. Peter Kasman
Rok: 2012-

Už 100 rokov pred našim letopočtom sa stavitelia amfiteátrov pýšili svojim dielom postaveným v samotnom centre historických miest… Amfiteáter sa stáva dominantným orientačným bodom v širokom okolí. Je symbolom mesta postaveným na prírodnom návrší. Jeho znakom v minulosti a je aj v súčasnosti „otvorená náruč“ … Otvorené láka, vytvára vzťahy, dáva život…

Aj napriek krátkej histórii Košický amfiteáter na podkladoch významných podujatí „volá“ o návrat… o boj… o opätovnú otvorenosť… o vytvorenie spolužitia v meste… Je zastrešenie a uzatváranie teatrálnej stavby návratom k slávnym časom filmových premiér, či slávnych operných predstavení? Je naozaj uzatvorenie, vytvorenie bariér a selektívne zmýšľanie tzv. „kultúrneho vyžitia“ jediným východiskom k obrode amfiteátra? (nielen Košice, ale aj nevyužívané amfiteátre v Bratislave, Žiline, Nitre)
Ustupujeme pred konaním, emocionálnymi reakciami, či výkyvmi inteligencie návštevníkov? Ľudí? Nás…? Nevytvárame bariéry už predtým, v myšlienkach: „…ako budú tie vzťahy fungovať“?! Máme strach!?

Festivalové námestie je riešené ako ľudské otvorené srdce. Chce prijímať ľudí, aby mohlo dávať kultúru, oddych, vzťahy! Námestie je členené prírodnými prvkami postupne stúpajúceho terénu, ktorého cestou a napokon cieľom je kalvária a kalvárijný kostol (významné postavenie v rámci Slovenska). Silný vzťah námestia (i ďalekého okolia) k tejto línii duchovna a pokoja je hlavným motívom vytvorenia vlievajúcich vĺn vrstevníc do mestskej štruktúry. Každá nepárna línia vrstevnice začína kaplnkou krížovej cesty a „zahryzáva“ sa do okolia. Spoločenskými, duchovnými a mestskými funkciami „nabitý“ svah zeleného útočiska Košičanov….z mesta, námestia, cez kalváriu až po rekreačnú časť Bankov…
Teatrálna stavba amfiteátra znásobuje po stáročia overenú funkciu vytvárania a upevňovania mestského (i nadmestského) spoločenstva. Objekt je riešený ako čiastočne otvorená stavba. Prirodzenou cestou stúpajúceho terénu sú hmoty na vrstevniciach preložené amfiteátrom. Tak vytvárajú rozšírené zázemie účinkujúcich, prekrytie pódia i nové menšie hľadiskové plochy chránené pred nepriazňou počasia (premietacie plochy na bočných stenách stavby). Hlavný objekt amfiteátra má najlepšie hľadiskové miesta chránené pred poveternosťou.

Skúsme otvoreným mestskými prvkami vliať do miest ľudskosť. Skúsme exteriérovým teatrálnym priestorom dodať silného a odvážneho ducha s mestotvornou náplňou. Ale nie cestou uzatvárania, vyľudnenia, barierizácie,…

Miesto: Verejná súťaž návrhov, Košice
Autor: Ing. arch. Peter Kasman
Rok: 2010