(Re)interpretácia ľudovej architektúry a súčasný rodinný dom

Autoreferát dizertačnej práce na získanie akademického titulu philosophiae doctor (PhD.).

Ing. arch. Peter Kasman · Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave · Bratislava 2024

Študijný program: architektúra · študijný odbor: architektúra a urbanizmus · forma štúdia: externá.

Školiteľka: prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhD.

---

Abstrakt

Architekti, ktorí nadväzujú na tradičné princípy slovenskej ľudovej architektúry, sa umiestňujú na popredných miestach architektonických súťaží už niekoľko rokov. Odborná verejnosť kvalitu ich diela vníma najmä prostredníctvom získaných architektonických ocenení, ktoré majú dosah aj na širší spoločenský význam architektúry. Práca skúma existenciu prenosu a mieru integrácie princípov ľudovej architektúry do súčasnej tvorby rodinných domov prostredníctvom ocenených diel architektov, nositeľov vybraných prestížnych architektonických cien. Výskum a interpretácia tvorby týchto architektov sa opierali o metódy analýzy textov o ich dielach, ale aj autorských výpovedí (interview), s využitím komparácie vybraných znakov skúmaných diel architektov s cieľom (re)interpretácie ľudovej architektúry do súčasnej tvorby rodinného domu na Slovensku. Využiteľnosť fenoménu ľudovej architektúry (tak, ako ho nazvala odborná porota na odovzdávaní cien CE.ZA.AR 2020) v súčasnej architektonickej tvorbe predstavuje zásadnú výskumnú otázku, na ktorú predložená práca hľadá odpoveď. Práca identifikuje, analyzuje a porovnáva (re)interpretované znaky pri tvorbe súčasného rodinného domu v dielach vybraných architektov na Slovensku. Hľadaním možností (re)interpretácie fenoménu ľudovej architektúry a predpokladu vytvárania nových konceptov u súčasných rodinných domov pre udržateľný vývoj v architektúre na Slovensku práca sleduje potenciál ľudovej architektúry ako inšpirácie v realizovaných dielach významných slovenských architektov od konca 20. storočia (2001) až po súčasnosť (2021).

English abstract

Architects who follow the traditional principles of Slovak folk architecture have been placing at the top of architectural competitions for several years. The professional public perceives the quality of their work mainly through the received architectural awards, which also have an impact on the wider social significance of architecture. The work examines the existence of transfer and the degree of integration of the principles of folk architecture into the contemporary creation of family houses through the award-winning works of architects, holders of selected prestigious architectural prizes. The research and interpretation of the work of these architects was based on the methods of analysis of texts about their works, but also author statements (interviews), using the comparison of selected features of the examined works of architects with the aim of (re)interpreting folk architecture into the current creation of a family house in Slovakia. The applicability of the phenomenon of folk architecture (as it was called by the expert jury at the CE.ZA.AR 2020 award ceremony) in contemporary architectural creation represents a fundamental research question to which the presented work seeks an answer. The work identifies, analyzes and compares (re)interpreted features in the creation of a contemporary family house in the works of selected architects in Slovakia. Searching for possibilities of (re)interpretation of the phenomenon of folk architecture and the premise of creating new concepts for contemporary family houses for sustainable development in architecture in Slovakia, the work follows the potential of folk architecture as an inspiration in the realized works of prominent Slovak architects from the end of the 20th century (2001) to the present ( 2021).

Obsah pôvodného autoreferátu

Zobraziť obsah

• 1 Úvod
• 1.1 Predmet práce
• 1.2 Skúmaní architekti a ich diela
• 1.2.1 Ľudová architektúra ako programový koncept tvorby
• 1.3 Ciele práce a výskumné otázky
• 1.4 Metódy výskumu
• 1.5 Definície pojmov
• 1.6 Globálnosť verzus lokálnosť
• 1.7 Ľudová architektúra ako inšpirácia
• 1.8 Stav bádania
• 2 Inšpirácie ľudovou architektúrou
• 2.1 Jurkovič, Harminc, Koula
• 2.2 Inšpirácie ľudovou architektúrou v 60. – 70. rokoch 20. storočia
• 2.3 Regionálne varianty postmoderny
• 3 Súčasný rodinný dom a inšpirácia ľudovou architektúrou
• 4 (Re)interpretácia princípov ľudovej architektúry
• 5 Výsledky výskumu
• 6 Diskusia a záver
• 7 Prílohy
• 8 Bibliografia
• 9 Zdroje ilustrácií
• 10 Zoznam publikovaných prác

1 Úvod

„Je potrebné dívať sa do sveta a hľadať nástroje. Nie prenášať cudziu architektúru do domáceho prostredia, ale pochopením zahraničných nástrojov zistiť, či sa týmito nástrojmi dá pracovať s našou tradičnou architektúrou. Forma nie je podstatná, ale to, ako k danej forme zahraničný architekt prišiel. Je potrebné premýšľať o našich znakoch, či sa, a akými spôsobmi dajú používať, posúvať, transformovať v súčasnej architektúre.”

Pavol Paňák *

* Interview autora práce s architektom Pavlom Paňákom, 1. 8. 2019, Bratislava.

Zásadným kritériom kvality súčasnej európskej architektúry je stotožnenie sa architektov s identitou vlastnej krajiny. Architekti často hľadajú zdroj inšpirácie pre svoju tvorbu v histórii, kultúre, identite krajiny. V rôznych krajinách súčasní architekti interpretujú do aktuálneho architektonického štýlu rodinných domov princípy a znaky ľudovej architektúry, typické pre regióny danej krajiny. V každej krajine sa tvarová, materiálová a konštrukčná charakteristika stavieb, najmä rodinných domov zjednodušuje. Experimenty z prelomu 20. a 21. storočia, sú už overeným fungujúcim modelom. Vo Švajčiarsku (re)interpretujú princípy tradičnej architektúry napríklad architekti Peter Zumthor či Gion Caminada. Vo Vorarlbergu napríklad Baumschlager – Eberle, Juri Troy, ateliér bratov Marte.Marte. Stavebná kultúra Vorarlberska si vytvorila vlastnú regionálnu identitu, a je považovaná za jedinečný fenomén v celej Európe. Architektúra tu je súčasná a prirodzená. Tomu napomáha napríklad kombinácia dreva a kameňa, pričom drevený materiál je tu len masívny, priznaný vo svojej štruktúre. Znaky a princípy ľudovej architektúry je možné presne identifikovať, no nie vždy je možné určiť ich mieru využiteľnosti pre súčasnú tvorbu rodinných domov. Práca sa zameriava na vybrané ocenené architektonické diela v kategórii rodinný dom – ukončená realizácia diela 2001 – 2021, a autorský prístup tvorcu oceneného diela na Slovensku. Cieľ výskumu sa orientuje na interpretáciu slovenskej ľudovej architektúry vo vybraných ocenených dielach súčasných slovenských architektov a syntetizuje výsledky práce pre odborný diskurz k téme možnej (re)interpretácie pôvodnej ľudovej architektúry na Slovensku v súčasnej architektonickej tvorbe.

1.1 Predmet práce

V práci budú skúmané diela súčasných slovenských architektov realizované na Slovensku v období rokov 2001 – 2021 v kategórii rodinných domov (vrátane rekonštrukcií), ktoré zároveň spĺňajú kritérium udelenia významného architektonického ocenenia či nominácie na Cenu Dušana Jurkoviča, Cenu ARCH a Cenu CE.ZA.AR, ale aj významného medzinárodného ocenenia, či nominácie na Cenu Miesa van der Roheho. Porovnaním teoretickej analýzy princípov ľudovej architektúry a spôsobov bývania na vidieku2 s analýzou hodnotiacich textov (periodiká, monografie a i.) a vyjadrení porôt k oceneným dielam3, odborných kritík, interview, či osobných obhliadok súčasných rodinných domov inšpirovaných ľudovou architektúrou je možné identifikovať parametre, ktoré je možné (re)interpretovať v kontexte súčasnej architektúry a zároveň identifikovať potenciál týchto inovatívnych transformácií pre formovanie identity slovenskej architektúry.

1.3 Ciele práce a výskumné otázky

Hlavný cieľom práce je preskúmať prejavy transformácií princípov a znakov ľudovej architektúry a jej (re)interpretácie v súčasnej tvorbe rodinných domov na Slovensku. Na základe špecifikovaného výberu slovenských architektov, ktorí za svoje dielo boli ocenení architektonickou cenou, alebo boli nominovaní na ocenenie za výnimočný prístup pri tvorbe rodinného domu, alebo jeho rekonštrukcii, je cieľom práce kvalitatívnym výskumom zistiť existenciu, mieru a možnosti (re) interpretácie ľudovej architektúry do súčasnej tvorby (realizácia diel v rokoch 2001 – 2021).

2 Diela architektov: MENCL, V. 1980. Lidová architektura v Československu. Praha: Academia nakladatelství Československé Akademie věd, 1980. s. 632. 09/13-8334., LANGER, J. 1997. Co mohou prozradit lidové stavby. Rožnov pod Radhoštěm: Nakladatelství READY, 1997. ISBN 80-238-1007-3., KRPELÁN, I. 2017. Zachovanie a pokračovanie rodu. Bratislava: EUROSTAV, spol. s r.o., 2017. s. 84. ISBN 978-80-89-546. 3 „Je to kritické myslenie vyšpičkované do maxima. V krátkom čase musíte vnímavo pristúpiť ku všetkým dielam, analyzovať ich, komentovať a rozhodnúť, ktoré sú najlepšie. Keď dokážete tento proces zachytiť aj v texte, môže to veľmi pomôcť pri šírení osvety o tom, ako nazerať na architektonické diela, čo si všímať, čo je zaujímavé, a aké by mali byť nároky na architektúru.“ In: GARAJ. Neslušne nadšená. Bratislava, 2022.

Výskumné otázky

1. 1. Aká je využiteľnosť fenoménu ľudovej architektúry (tak, ako ho nazvala odborná porota na odovzdávaní cien CE.ZA.AR 2020) v (re)interpretačných a transformačných princípoch u ocenených architektov v súčasnej architektonickej tvorbe?
2. 2. Ako sa zmenili nároky na bývanie v rodinnom dome v kontexte tradičnej ľudovej architektúry v súčasnosti?
3. 3. Čo je zadaním pre lokalitný program architektúry rodinného domu v súčasnosti, ktorá má byť inšpirovaná ľudovou architektúrou?

1.4 Metódy výskumu

Analýza textov

Jedným z prvých pilierov skúmania v práci venovanej inšpirácii ľudovou architektúrou v súčasnej tvorbe (2001 – 2021) je analýza textov z rôznych odborných periodík – časopisov, výročných správ, ročeniek architektúry a vedeckých publikácii.

Interview s architektami

Pokračovaním skúmania (po analýze textov) je interview s vybranými architektami. Interview predchádzala analýza textov (zápisnice zasadaní porôt architektonických cien, odborné a vedecké publikácie, časopisy a ročenky), na základe ktorej boli vypracované otázky pre rozhovor s protagonistami. Analýza textov kritík ocenených diel predurčuje a syntetizuje spôsob a systém otázok v dotazníku.

Dotazník pre architektov

Dôvodom použitia dotazníkovej metódy je relevantné, objektívne zhodnotenie interview a analýzy kritík diel vybraných architektov. Na základe analýzy textov odborných kritík ocenených diel, zápisov zasadaní porôt týchto architektonických diel a aj na základe individuálnych rozhovorov s vybranými architektmi sú vypracované otázky4 (so zacielením na interpretáciu témy ľudovej architektúry v súčasnej architektonickej tvorbe), ktoré sa vzťahujú na architektov a ich konkrétne diela podľa stanovených pravidiel výberu v predmete práce (časť 1.5.). Vyhodnotenie dotazníkov je znázornené graficky, percentuálne, ale aj individuálnymi odpoveďami respondentov.

Metóda porovnávania, dedukcie a interpretácie

Dielčie výsledky – vyhodnotenie dotazníkov architektov a závery analýzy textov práca vzájomne porovnáva a dedukuje z nich výsledky. Porovnávaním dielčích výsledkov oboch metód dochádza k objektívnym záverom. Ten je znázornený graficky a v tabuľkách s odkazmi na výroky vybraných architektov, grafické a fotografické prílohy práce. Výsledkom metódy porovnávania (komparácie) a dedukcie je odborné posúdenie a rozsah interpretácie ľudovej architektúry v súčasnej architektúre rodinných domov na Slovensku.

2 Inšpirácie ľudovou architektúrou

2.1 Jurkovič, Harminc, Koula

Architekti Jurkovič i Harminc, ako jedni z prvých slovenských architektov (re) interpretujú znaky a tvaroslovie ľudovej architektúry vo svojej tvorbe vo vzťahu k rodinnému domu. Ich interpretácia je založená na vlastnom výskume v prostredí slovenských dedín.

4 Kategórie otázok: s otvorenou odpoveďou, s výberom jednej odpovede, s výberom viac odpovedí s možnosťou iné.

Dušan Samuel Jurkovič (1968 – 1947)

Michal Milan Harminc (1869 – 1964)

Jurkovič programovo integroval inšpiráciu ľudovej architektúry do svojej tvorby. Stala sa základom princípu jeho rannej tvorby.5 Inými výrazovými prostriedkami sa vyjadroval v čase doznievajúcich historizmov dlhého storočia staviteľ a najproduktívnejší architekt v slovenských dejinách Michal Milan Harminc. Rôznorodosť jeho tvorby sa začína historizmom, ojedinelými prvkami romantizujúceho folklorizmu, až k secesii a nástupu moderny v prvých desaťročiach 20. storočia. Neskôr sa orientuje na európsku architektúru prezentovaním výtvarných zásad modernej oficiálnej monumentality. Po roku 1929 tvorí už v duchu funkcionalizmu, v rámci niektorých diel aj s rezíduami špecifického nadväzovania na tradíciu a historické slohy.6

Kým Jurkovičova nadväznosť na tradíciu bola silne romantizujúca (bol ovplyvnený praxou u architektov Blažeja Felixa Bullu a Michala Urbánka, či štúdiom na štátnej škole remesiel vo Viedni, ktorá programovo presadzovala prepojenie tradície a inovácie), Harminc bol pragmatickým eklektikom.7

Ján Evangelista Koula (1896 – 1975)

Ján E. Koula pôsobil na Vysokej škole technickej v Bratislave viac ako 20 rokov. Takto mal vplyv na množstvo asistentov a poslucháčov na akademickej pôde, s ktorými realizoval výskum drevených a hlinených domov pod Tatrami, na Horehroní, v Detve, Toryskách, Záhorskej Bystrici.8 Medzi inými to boli aj Vojtech Vilhan a Ferdinand Milučký. V období rannej moderny je možné u neho vnímať záujem o ľudovú architektúru a hmotnú kultúru. Do tvorivého názoru študentov architektúry sa snažil dostať prejav medzivojnovej moderny s poučením z ľudovej architektúry.

5 BOŘUTOVÁ, D. 2009. Architekt Dušan Samuel Jurkovič. Bratislava: Slovart, spol. s r. o., 2009. s. 29. ISBN 978-80-8085-665-6. 6 POHANIČOVÁ, J. – DULLA, M. 2014. Michal Milan Harminc architekt dvoch storočí. Bratislava: TRIO Publishing, s.r.o., 2014. s. 172. ISBN 978-0-8170-003-3. POHANIČOVÁ, J. – VODRÁŽKA, P. 2019. Harminc. Bratislava: TRIO Publishing, s.r.o., 2019. s. 208. ISBN 978-80-8170-062-0. 7 POHANIČOVÁ – DULLA. Michal Milan Harminc architekt dvoch storočí. 2014. 8 ŠOLTÉSOVÁ, D. – DULLA, M. Kultivovaný avantgardista Jan E. Koula. In: DULLA, M. – MRŇA, Ľ. – HABERLANDOVÁ, K. – ŠČEPÁNOVÁ, S. – PAVEL, M. – BARTOŠOVÁ N. – POHANIČOVÁ, J. – ŠOLTÉSOVÁ, D. 2019. Zapomenutá generace. Čeští architekti na Slovensku. Praha: ČVUT, 2019. s. 282 – 316. ISBN 978-80-01-06600-3.

2.2 Inšpirácie ľudovou architektúrou v 60. – 70. rokoch 20. storočia

Ing. arch. Ferdinand Milučký (1921 – 2019)

Začiatkom 60. rokov 20. storočia preniká do aktuálneho prúdu neskorej moderny a jej rozmanitého personálneho spektra Ferdinand Milučký. On i jeho spolurodák z Rajca sochár Vladimír Kompánek (1927 – 2011), boli vo svojej tvorbe inšpirovaní ľudovým staviteľstvom. Podobne ako sa cez vlastné národopisné štúdium dostal Jurkovič k podstate ľudového staviteľstva, tak sa aj významní modernisti tohto obdobia cez vlastné štúdium dostávajú k princípom, ktoré vo svojej tvorbe a v čase moderny transformovali do svojej tvorby. Na Milučkého brilantnosť a hmotovú čistotu poukazuje už od jeho rannej tvorby významný teoretik a historik architektúry a znalec jeho diela Matúš Dulla. „… nebolo to však napájanie, ktoré by viedlo k romantickým replikám, či ku kopírovaniu ornamentu. Milučký sa orientoval na principiálnu rovinu, na najhlbšiu podstatu a princíp ľudového umenia a ľudového staviteľstva. Aj vďaka štúdiu u profesora Koulu sa mu podarilo rozkryť tie najfundamentálnejšie roviny archetypálneho stavania a tie využil pri koncipovaní svojich najlepších stavieb.“ 9 Jeho (re)interpretácia princípov ľudovej architektúry je najlepšie vnímaná v rannej výstavníckej tvorbe. Tu, aj na základe podrobného terénneho výskumu ľudovej architektúry, modifikoval konštrukčný a tektonický princíp ľudového staviteľstva. V ďalších významných dielach celospoločenského významu (Krematórium v Bratislave, 1967, Dom umenia Slovenskej filharmónie v Piešťanoch, 1980) si tento princíp osvojuje, obmieňa a abstrahuje. Vznikajú diela, za ktoré je architekt niekoľkonásobne odmeňovaný cenou Dušana Jurkoviča.

9 DULLA, M. 1999. Architekt Ferdinand Milučký. Bratislava: SAS, 1999. s. 6. ISBN 80- 88757-17-7.

2.3 Regionálne varianty postmoderny a organická architektúra

V tomto období vznikajú v rámci odborného diskurzu dva tábory architektov, ktoré majú rozdielny názor na ďalšie smerovanie slovenskej architektúry. Tak, ako bol v minulosti spoločnosťou neprijatý Jurkovičov koncept „skladacieho domu rodinného” pre regionálnu architektúru po 2. svetovej vojne, podobne aj koncom minulého storočia, spoločnosť len ťažko prijímala regionalisticky orientovanú architektúru s prívlastkami ako regionálna, naratívna, organická, ktorá vznikala ako opozitum k hlavným prúdom.

Prof. Ing. arch. Peter Pásztor, PhD. (*1948)

Vlastný odklon od súčasného moderného prúdu vníma architekt Peter Pásztor ako reakciu na „sterilnosť súčasnej architektúry na Slovensku, ktorá je presýtená kozmopolitným prúdom.” 10 Jeho odpoveďou na tento trend je prepojenie tradície našich predkov cez „živú” architektúru, ktorá si ctí podobné kritéria ako ľudová architektúra: „kontext s krajinou, nie kontrast, konštrukčný princíp – funkcionalita – funkčná dispozícia, haptický detail a vyžarovanie stavby – zaujatie – zážitok”.

10 Interview s Petrom Pásztorom. Košice. 11. 7. 2019.

Príklon k regionalizmu u Petra Pásztora zaznamenávame už počas jeho praxe u architekta Imre Makovcza (1935 – 2011). Práve od tohto momentu, ako sám spomína, dostáva impulz na odklon od prebiehajúcej moderny a zaujíma nový postoj k architektúre na Slovensku. Spolu s architektom Martinom Drahovským (*1951) regionalizmus vnímali iným spôsobom, ako to robil Jurkovič v priebehu celej svojej tvorby, či Milučký s Vilhanom v čase moderny.

3 Súčasný rodinný dom a inšpirácia slovenskou ľudovou architektúrou (2001 – 2021)

Začiatkom 21. storočia začínajú byť vnímané a diskutované diela inšpirované ľudovou architektúrou nielen medzi odbornou, ale i laickou verejnosťou. Ocenená je nielen vizuálna či funkčná stránka diela, ale aj jej inšpiračný zdroj, väzba na lokalitu, kontext s krajinou. Slovenskí architekti znova hľadajú inšpiračný zdroj tvorby v regiónoch Slovenska, jeho koreňoch, v hľadaní identity. Tieto diela sú publikované nielen v domácich, ale aj v zahraničných periodikách. Sú nominované a oceňované slovenskými prestížnymi architektonickými cenami. A keďže je porota v týchto súťažiach medzinárodná, posudzované dielo sa dostáva do konfrontácie s európskou architektúrou.

Interpretácie ocenených alebo nominovaných diel sú chronologicky zoradené podľa dátumu realizácie. Výskum pracuje s analýzou textov, interview a dotazníkom.

Ing. arch. Viktor Šabík. Rodinný dom medzi stromami, Cabaj. Foto: maxphoto.sk, 2011.

Ing. arch. Štefan Polakovič, Ing. arch. Lukáš Kordík, Ing. arch. Jana Benková. Rekonštrukcia horárne vo Vyšnej Boci. Foto: Lukáš Kordík, 2017.

A.LT Architekti, Ing. arch. Peter Lacko, Ing. arch. Filip Tittelbach. Rodinná usadlosť v Oravskej Jasenici. Foto: Tomáš Rasl, 2012.

Ing. arch. Martin Kusý ml. Rekreačný dom v Partizánskej Ľupči. Foto: Andrej Šutek, Sergej Michalič, Matej Michalko, 2014.

Ing. arch. Peter Jurkovič. Dom IST Čunovo. Foto: Peter Kasman, 2023.

Ing. arch. Martin Mihaly, Ing. arch. Matej Mihalič. Rekonštrukcia Jabloňovce. Foto: Matej Mihalič, 2014.

Ing. arch. Jaromír Krobot. Rodinný dom, Lučatín. Foto: Martin Karšňák, 2015.

Ing. arch. Ivan Príkopský, Ing. arch. Tomáš Szőke, Ing. arch. Katarína Príkopská. Dom P, Moravany nad Váhom. Foto: Peter Kasman, 2023.

Ing. arch. Pavol Paňák. Prístavba k domu Čachtice. Foto: Peter Kasman, 2023.

Ing. arch. Martin Skoček. Dom V, Bratislava, Vajnory. Foto: Peter Kasman, Matej Hakár.

Mgr. art. Tomáš Tokarčík, Mgr. art. Aleš Šedivec. Letný dom „Troika“, Bratislava, Vajnory. Foto: Eva Benková, 2020.

Ing. arch. Eliška Turanská. Rodinný dom zo storočného humna, Veličná. Foto: Eliška Turanská, 2021.

4 (Re)interpretácia princípov ľudovej architektúry

V priereze vybraných príkladov je možné nájsť spoločné znaky konštrukčných, či ideových transformácií na základe abstrahovania archetypu rodinného domu v súčasných podmienkach. Práve aktuálny záujem o kontext stavby s kultúrou prostredia, sociálnym vplyvom okolia, podnebím, morfológiou, ekológiou či udržateľnosťou, potvrdzujú aj výsledky projektu IDENTITA SK Veroniky Kotradyovej. Architekt Igor Krpelán uvádza princípy a tradičné formy objektov ľudovej architektúry, na ktoré je možné naviazať, či ktoré je možné podľa podmienok transformovať.11

1. Spôsob umiestnenia domu podľa terénnych a klimatických podmienok, morfológie terénu, toku povrchových i podzemných vôd, geologických anomálií, prevládajúcich vetrov a typu sídla.
2. Proporčné vzťahy a tvary dominantných hmôt. Pomer strán pôdorysu, ako aj proporcie objemu zrubovej časti prízemia vo vzťahu k rezovej schéme strechy. Miery založené na antropometrických a ergonomických súvislostiach.
3. Dispozičné riešenie. Jedno-, dvoj- a trojpriestorový dom. Princíp adície priestorov rôznych funkcií v závislosti od potrieb obyvateľov a ich hospodárenia.

1. Umiestnenie skúmaných rodinných domov v súčasných sídlach

1. Umiestnenie skúmaných rodinných domov v súčasných sídlach

Spôsob umiestňovania stavieb v sídle bol logickým výsledkom podmienok, spôsobu života obyvateľov a radu ďalších faktorov. Najčastejším a ustáleným osadením vidieckych stavieb prevažne uličného charakteru bolo radenie domov pozdĺžnou osou kolmo k ceste, užším priečelím orientovaným do ulice. Pôdorysné schémy skúmaných diel sú pozdĺžneho charakteru. Rodinné domy sú väčšinou orientované štítom k ceste alebo k ulici kratšou stranou so vstupom na jeho pozdĺžnej strane. Výnimku tvorí Dom P v Moravanoch nad Váhom, ktorý je osadený v pôdorysnej stope pôvodného radového domu, pozdĺžne k ulici a Rodinný dom zo storočného humna, ktorý je osadený v záhrade pôvodného domu. Skúmané diela zachovávajú pôvodnú pôdorysnú stopu (v prípade novostavieb zachovávajú pôdorysnú stopu asanovaného domu) alebo adíciou predlžujú pôvodný pôdorys domu.

---

Zdroj: Autoreferát dizertačnej práce „(Re)interpretácia ľudovej architektúry a súčasný rodinný dom“, Ing. arch. Peter Kasman, Bratislava 2024.

Zaujímajú ťa výsledky výskumu a záver dizertačnej práce? Napíšte nám mail, či zanechajte správu na whatsApp. Rád sa s Vami spojím.