Inšpirácia ľudovou architektúrou na Slovensku
pre prácu architektov v 21.storočí

 

Rámcový projekt k téme dizertačnej práce

Uchádzač: Ing.arch. Peter Kasman
Školiteľ: doc. Ing. arch. Nadežda Hrašková, PhD.

„Architektúru v jej najabstraktnejšej forme, bezmennej, s rýdzou formou, ktorá sa formuje niekoľko tisícročí a ktorá je poplatná len človeku, jeho potrebám a prírode možno nájsť len v ľudovke“.

architekt Ferdinand Milučký

Úvod

Prezentovať ľudové tvary, synergiu ľudovej kultúry a stavania, zvyky, tradície i v dnešnej spoločnosti je náročné. Moderný prúd na Slovensku v poslednej dekáde je oklieštený na „trend západu“ a „ekonomické tabuľky“ developerov. Na Slovensku, v Čechách, ale aj celkovo v Európe je zrejmý „globalizačný“ trend modernej architektúry. Stierajú sa rozdiely medzi dielami postavenými v rôznych krajinách, s rôznymi historickými danosťami, klimatickými podmienkami, či morfológiou. Široké možnosti uplatnenia materiálov, migrácie ľudí a umelcov sú dôvodom vzniku architektúry „bez logiky a zákonitosti svojej štruktúry“, ako to naznačil Václav Mencl /1980/.

Len zriedka sa objavuje hodnotná architektúra s jasne prezentovanou tvorivou myšlienkou v kontexte s prostredím. Tento inšpiračný zdroj danej krajiny zvyšuje hodnotu diela. Zároveň sú tieto architektonické počiny ohodnotené najvyšším cenami (Stirling prize, Pritzker prize), sú odkazom zachovania kultúry pre budúce generácie a založené na trvalo-udržateľnom inšpiračnom zdroji danej krajiny. Avšak sú poväčšine roztrúsené po celom svete a na vytváraní danej architektúry sa zväčša nepodieľa architekt danej krajiny. Tvorca architektúry v cudzej krajine sa adaptuje na danú krajinu, jej historické, morfologické, technické (technologické) a iné zvláštnosti.

1. Teoretická časť práce

Dokumentačná zložka ľudovej architektúry (odborné periodiká, publikácie, skanzeny,…) i tvorba architektov a umelcov na Slovensku od začiatku 20.storočia s inšpiračnými zdrojmi ľudovej architektúry tvoria základ teoretickej časti práce. Dušan Jurkovič, Rudolf Bednárik, Václav Mencl sú autori publikácii, ktoré odrážajú jasný odkaz o ľudovej architektúre, jej znakoch, či regionálnych odlišnostiach.

Jurkovičová pionierska práca doznala kvalít európskeho až svetového významu. Ako prvý podal obraz nesmiernych hodnôt zachovaného architektonického dedičstva. Síce v roku 1887 bol navrhnutý pavilón pre národopisnú výstavu v Martine v duchu oravských ľudových stavieb Blažejom Felixom Bullom (mladý Jurkovič tu praxoval), no Jurkovičové dielo je vo svojej rozsiahlosti jedinečné a prvé svojho druhu. V jeho tvorbe je zároveň táto inšpirácia zjavná: kúpele v Luhačoviciach, Pustevny na Radhošti, vlastná vila v Brne.

Tak ako predstavitelia umeleckého prúdu Mikuláša Galandu (Vladimír Kompánek, Anton Čutek,…), tak aj ich rovesník Ferdinand Milučký čerpali z prameňa ľudovej architektúry. Jeho brilantnosť, hmotová čistota ukazuje na samotnú prapodstatu ľudového stavania v jeho abstraktnej forme. Nosnými dielami jeho tvorby, ktoré sa najsilnejšie vzťahujú na ľudovú architektúru sú: výstava Ľud a krása (1962), či Dom umenia Slovenskej filharmónie (1980).

Niektorí zahraniční architekti sú ďalším dôkazom použitia spomenutých inšpiračných prvkov danej krajiny. Najmä severská architektúra dokladá množstvo dôkazov v podobe diel Eliela Saarinena (Hvitträsk), Alvara Alta (Town Hall-Säynätsalo, National Pensions Institute Helsinky), či Reima Pietilä (Dipoli Student and Conference Centre). Znovu-objavené inšpiračné prvky použil vo Švajčiarsku Peter Zumthor (Kúpele Vals), či pre inštitút Arabského sveta v Paríži Jean Nouvel.

Zameranie sa na spomenutých autorov, vyjasnenie problému ich filozofie, postojov a názorov mi pomôže analyzovať tieto princípy tvorby z pohľadu súčasných podmienok vzniku stavieb a vytvárania obytného prostredia vôbec.

2. Výskumná časť vedeckej práce

2.1. Predmet výskumu (inšpiračný zdroj)

Problém deformácii ale i transformácií ľudových inšpiračných prvkov do diel súčasnej i budúcej tvorby architektov. Pre výskumnú časť práce je potrebné realizovať prieskum zameraný na charakteristické prvky ľudovej architektúry, ktoré budú spresnené v bližšej špecifikácii témy , napr:

Inšpirácia ľudovou architektúrou na Slovensku pre prácu architektov v 21.storočí

Prvky inšpirácie je možné ďalej redukovať:

  • urbanistické (osadenie v krajine podľa funkcie stavby a morfológie terénu)
  • formálne a funkčné (podľa užívania, či klimatických podmienok)
  • konštrukčné
  • estetické

Oblasti Slovenska v rámci inšpirácie ľudovou architektúrou, tiež možno zúžiť na:

  • Podunajské
  • Stredoslovenské
  • Turiec, Orava, Liptov
  • horná Orava
  • oblasť Spiša
  • oblasť Tatier
  • oblasť Šariša

Domnievam sa, že pre výskum sú najúčelnejšie inšpirácie citlivého osadenia v krajine. I z teoretickej časti práce je táto inšpirácia najradikálnejšia, v súčinnosti s jej jednoduchou formou. Vzhľadom k morfológii terénu je možné osadenie diela v symbióze s prostredím. Je to jediný správny spôsob, potlačiť výrazové prostriedky architektúry voči prostrediu?

2.2. Ciele práce

Výskumná časť práce má za cieľ stanoviť možnosti transformácie, či možnej nadväznosti na princípy jednoduchej abstraktnej neindividualistickej formy i funkcie ľudovej architektúry.
Na základe tvaroslovia konkrétneho regiónu určiť jednotné, transformačné znaky pre súčasných i budúcich architektov navrhujúcich v konkrétnom regióne. Takto sa čiastočne vyhnúť absencii profesionality, intuície a pokory súčasných i budúcich architektov pri tvorbe vidieckeho, či malomestského prostredia.

Z uvedeného je možné na začiatku práce definovať otázky k cieľu:

  • Stratili sme úplný kontakt s ľudovou architektúrou ako inšpiráciou pri tvorbe?
  • Je možné navrhovať v súčasnej dobe technologického a digitálneho pokroku diela na spomínanej rovine jednoduchej abstraktnosti, formy a funkcie?
  • Je možné abstraktne prenášať prvky, formu, alebo aj funkčnosť jednotlivých typov ľudovej architektúry do mestských sídel?
  • Bude môcť architektúra mestských sídel hľadať inšpiračný zdroj v regiónoch ľudovej tvorby, ku ktorej patrí?
  • Aká je možnosť zmeny vnímania a následne zmýšľania tvorcov architektúry v regiónoch Slovenska, kde vplyvom genetickej deformácie v nazeraní na stavebné dielo je toto vopred odsúdené ako nevhodné, neestetické?

2.3. Metódy výskumu

Výskum vedeckej práce by som chcel viesť cez hmatateľné dôkazy inšpiratívnej tvorby už spomínaných autorov a z tohto výskumu vyvodiť prínos k cieľu práce.

  • vedeckou prácou u architekta Ferdinanda Milučkého skúmam experimentálnym zobrazovaním v 3D priestore jeho komponovanie hmôt, osadenie objektov do krajiny. Jeho zameranie na principiálnu rovinu a najhlbšiu podstatu ľudovej kultúry a staviteľstva vyvoláva nedopovedané i dnes.
  • zameranie sa na rovnaké, či odlišné znaky inšpirácie ĽA autorov v rámci konkrétneho regiónu
  • porovnanie inšpiračných znakov severskej a slovenskej architektúry konkrétneho diela, napr. Milučkého Dom umenia Piešťany a Pietilä – Dipoli Student and Conference Centre v Otaniemi , alebo Milučkého Krematórium v Bratislave a Pitkänen – Funeral Chapel of the Holy Cross v Turku
  • skúmanie nuans v rámci jedného regiónu, v rámci jedného inšpiračného prvku. Je to možná odpoveď na zámer staviteľa, tvorcu.

2.4. Záver – predpokladaný prínos práce

Prínosom vedeckej práce by malo byť vydanie publikácie pre odbornú i laickú verejnosť, kde by bolo možné prezentovať inšpiratívne znaky regionálneho stavania na Slovensku. Aj keď je ťažké predvídať ďalší vývoj charakteristických čŕt budúcich diel nielen na vidieku, je možné aspoň na ne poukázať a hlavne označiť za správne, vhodné nasledovania.
Účasťou na prednáškach, vedeckých konferenciách a seminároch je možné apelovať na nutnosť diskusie na daný problém a tiež podať návrh na inšpiráciu pre budúcich architektov v tvorbe v tak citlivom prostredí.

Domnievam sa, že práca by mohla byť ďalším možným podkladom pre podobné témy v nadväznosti na ľudovú architektúru, čím by sa postupne stanovili základne a očakávané znaky regionálnej architektúry. Takého publikácie by boli vhodným zdrojom aj pre študentské, či verejné architektonické súťaže typu – Slovenský súčasný dom, alebo pre akékoľvek architektonické súťaže v regiónoch Slovenska.

3. Bibliografia

Mencl V., 1980: Lidová architektúra v Československu, Academia nakladatelství československé a akademie věd, Praha
Bořutová D., 2009: Architekt Dušan Samuel Jurkovič, Slovart spol.s.r.o., Bratislava
Langer J., 2010: Lidové stavby v Evropě, Grada Publishing, a.s., Praha
Dulla M.: Architekt Ferdinand Milučký, Spolok architektov Slovenska, Bratislava
Quantrill M., 1995: Finnish Architecture and the Modernist Tradition, E&FN Spon,, Chapman&Hall, Londýn
Lazorík J., 2002: Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania východného Slovenska, ARKUS s.r.o., Prešov
Dulla M. a kolektív, 2005: Majstri architektúry, Perfekt, Bratislava
Dulla M., 2008: Metodológia výskumu (Pracovná príručka pre doktorandov), Bratislava

Jean Nouvel na wikipédii
Peter Zumthor na wikipédii
www.chinese-architects.com