Podkrovie je výzva
Nedostatočná svetlá výška, množstvo viditeľných nosných konštrukcií strechy, šikmé steny vyžadujúce nábytok na mieru – toto sú najčastejšie úskalia, ktoré prináša bývanie v podkrovných priestoroch. Ing. arch. Peter Kasman sa s nami podelil o svoje skúsenosti s návrhmi podkrovných priestorov.
Patria návrhy podkrovia k častým typom architektonickej štúdie, ktorú vypracovávate pre klientov?
Áno. Častejšie sú to však rekonštrukcie rodinných domov zo 60. – 90. rokov, keď sa v podkroviach obytná plocha nerealizovala. Tieto priestory slúžili iba ako sklad. Dnes sa vplyvom dopytu po samostatnom bývaní mladých rodín využíva každá voľná plocha objektov, nielen rodinných domov. A tak sa stávajú zaujímavou samostatnou bytovou jednotkou.
Aké obmedzenia prinášajú architektom skosené steny a stropy?
Niekedy sú to obmedzenia, no my to chápeme ako výzvu. Šikmé stropy ako podbitie strešnej konštrukcie nie sú obmedzením, pokiaľ je už v štúdii dômyselne vyriešená dispozícia funkčných zón a rozmiestnenie nábytkov a zariadení.
Šikmé steny komplikujú majiteľom aj výber a rozostavanie nábytku. Je jediným riešením nábytok na mieru?
Ako som spomínal, zásadou je naozaj premyslená architektonická štúdia, ktorá sa s budúcimi užívateľmi neustále upresňuje, dopĺňa či mení. Veľmi často navrhujeme nábytok na mieru, no nie je to nevyhnutné.
Častým problémom v podkroví sú „hluché kúty“ pri stenách. Čo s nimi?
Už v návrhu sa snažíme vyvarovať práve takýmto riešeniam. Kúty, nárožia v podkroví pod sedlovou strechou sa v tradičnej architektúre ani nevyskytovali. Sedlové strechy boli ukončené štítom, ktorý slúžil mnohým funkciám. My tento zásadný prvok sedlových striech transformujeme a vytvárame tu často presvetlenie či možnosť lodžie, resp. balkóna.
A ak sa predsa len vyskytnú?
V štúdii je potrebné vyriešiť tieto priestory pre nábytok, na odkladanie vecí a oblečenia, či na umiestnenie postele, ktorá má v rámci nábytku najnižšiu výšku a nízku funkčnú výšku (vstávanie z postele).
Šikmé stropy ľudia niekedy vnímajú ako obmedzenia,
my ich však chápeme ako výzvu.
Ktoré prvky podkrovia je vhodné potlačiť a ktoré, naopak, vyzdvihnúť?
Nielen v podkroví je najväčšou prioritou dostať do priestoru denné svetlo. Teda nielen pre našu tvorbu je dôležitá práca so svetlom. Umiestnenie okenných plôch či strešných okien je prioritou. Priestor by mal byť svetlý – svetlé tóny stropu, prípadne viditeľných konštrukcií strechy. Ak sa architekt dobre „pohrá“ s priestorom, nie je nutné niečo potláčať. Všetko má svoje opodstatnenie a zmysel pre vyžarovanie tepla a intimity domova.
Aké sú najčastejšie úskalia podkrovných priestorov z vašej praxe a aké riešenia v týchto prípadoch existujú?
V prípade rekonštrukcií je to hlavne svetlá výška priestoru a výška nadmurovky. Ak budúci užívatelia podkrovia nemajú financie na novú konštrukciu zastrešenia, je nutné vyriešiť aj tento problém. Je to možné zmenou hrúbky tepelnej izolácie v strešnej konštrukcii či v podlahe (použitím izolácie s lepším tepelným odporom), čiastočným otvorením strechy pre vikier či zasklené átrium, alebo čiastočným otvorením konštrukcie strechy (obnaženie pásikov, vzpier, klieštin).
Častým úskalím je nedostatok svetla. S ním sa však už v súčasnosti dá veľmi dobre pracovať.
Na jednej strane spomínaným presklením štítov strechy, na strane druhej nekonečným množstvom variácií umiestnenia či množstva strešných okien. Viacerí užívatelia už vopred odsúdia priestor s množstvom viditeľných nosných konštrukcií strechy. Často je to problém aj pre architekta. No nie neriešiteľný. S konštrukciou a do konštrukcie sa dá zasahovať. Jednotlivé prvky sa dajú nahradiť únosnejšími materiálmi, a tak vynechať ďalšie. Náhradou za iný materiál a iný konštrukčný princíp možno vytvárať väčšie rozpony bez podpôr či väčšie možnosti zasklených plôch v streche, v stenách či v štíte.
Podkrovie v historickej budove – má takáto rekonštrukcia svoje špecifiká? Pracovali ste aj na takomto projekte?
Určite áno. Zásadným faktorom obmedzujúcim rekonštrukciu môže byť pamiatkovo chránená budova. Ak je to tak, je nutné tento fakt akceptovať a všetky zásahy konzultovať s pamiatkovým či stavebným úradom. No aj v tomto prípade sa dá veľmi pekne s podkrovím pracovať. Veľakrát ponúka špecifické kompromisy, ktoré sú oživením bývania. Spojenie starého, pôvodného a nového je vždy netradičné a ojedinelé. Takáto práca vám prirastie k srdcu rovnako ako budúcim obyvateľom nového priestoru. Pracoval som na podkroví kaštieľa. Práca má úplne iný rozmer. S takýmto priestorom sa rýchlo zžijete, často s ním vstávate a líhate si spať…
Čo by ste našim čitateľom poradili na záver – ako urobiť naozaj prvý krok pri rekonštrukcii strechy?
Pravdepodobne očakávate odpoveď – osloviť architekta. No pred týmto krokom odporúčam ešte jeden zásadnejší – naučiť sa snívať o svojom bývaní, nezaujať štandardný postoj „googlových“ informácií, ale vedieť architektovi podať svoje očakávania, sny a náplň, ktorú má budúce bývanie (využívanie) priestoru spĺňať.
Ing. arch. Peter Kasman je zakladateľom ateliéru Treea, ktorý sa venuje širokému spektru tvorby architektúry. V práci overuje svoje poznatky z vedeckého výskumu, ktorý súčasne prebieha prostredníctvom externého doktorandského štúdia na Fakulte architektúry. Transformácia regionálnej esencie architektúry – Treea – je motiváciou vytvárať identitu krajiny v budúcnosti pre zachovanie historických daností ľudového staviteľstva. Napĺňa ho práca pre ľudí, pre rozvoj kultúrno-umeleckého a spoločenského diania v Rajeckej doline, ktoré robí prostredníctvom rovnako zanietených ľudí v OZ Aktívny PARK Rajec. Inšpiráciu nachádza v jedinečnosti prírody, ktorú nachádza cez šport, jeho vášni.