Ing. arch. Maroš Miko

architekt, konštruktér, koordinátor

Ako by si sa opísal, predstav sa nám…

Ahojte, pochádzam z Ďurčinej, malej dedinky pri Rajci, v ktorej v súčasnosti aj bývam. Po dokončení strednej priemyselnej školy stavebnej som mal jasno v otázke, kam ďalej a čo budem robiť. Začal som študovať na Vysokej školy Baňskej v Ostrave – odbor Stavebné inžinierstvo a architektúra, ktorú som dokončil pred pár rokmi a začal sa naplno venovať navrhovaniu a architektúre. V práci ale tiež aj mimo práce sa snažím rozvíjať, stále niečo objavovať, ísť za niečím novým a posúvať sa vpred.
Vo voľnom čase aktívne športujem, hrám futbal, ktorý je hlavné odreagovanie od práce za počítačom, no rád si zahrám hociktorý iný šport. Mám rad cestovanie a spoznávanie novej kultúry, miest, stavieb, krajín, z ktorých si vždy odnášam mnoho inšpirácií.

Architektúra. Čo znamená pre teba slovo architektúra?

Typická otázka na architekta a keďže viete ako to je zložité, nedá sa na to jednoznačne odpovedať. Každý ju vidíme, vnímame trošku inak, z iného uhlu, v inom svetle, predstavujeme si pod ňou to alebo ono. Práve to je na nej také zaujímavé a pôvabné, že nie je jednoznačná, vždy nás vie prekvapiť a svojím vývojom udivovať. Preto tak ako slovo architektúra nejde jednoznačne definovať, taktiež aj robiť architektúru nejde jednoznačne definovať ako prácu ale ako životný štýl.

Prvý kontakt s umením, architektúrou.

Umenie a určitý kontakt s tvorbou som začal vnímať už v detských časoch, keďže mám staršiu sestru, ktorá je vytvarníčka. Venovala sa či už kresleniu portrétov alebo maľbe na plátno a ako každý umelec potrebuje kritiku aby sa rozvíjal, chodila si po radu aj k nám, malým súrodencom, ktorý sa nebáli a otvorene hovorili kritické poznámky.

Architektúra má mnoho kategórii, mnoho smerov. Ktorý je ten tvoj?

Uprednostňujem minimalizmus. Žijeme v zložitej dobe, dobe zložitých technológií, vynálezov a rýchleho rozvoja, tak sa držím pravidla nech je aspoň tá Architektúra jednoduchá a čistá, ktorá nás odvedie z virtuálneho sveta a upokojí.

Do ateliéru treea, si nabehlol ako do rozbehnutého vlaku. Prečo si vybral práve tento?

Bolo to niečo nové, niečo iné ako som dovtedy zažíval v spoluprácach s projektantmi. Prvýkrát som začal využívať poznatky nielen technické ale aj filozofické a estetické, ktoré sme mali dovtedy len v škole a často krát sa na to v prácach mimo školy zabúdalo. Kolektív a spolupráca bola a tiež aj je na výbornej úrovni, takže som bol rád a stále sa v tom utvrdzujem že to bol dobrý výber.