Čvachtám už nejaký ten krok po Žilinskom bulvári, aby sme prehodili nesmeky do auta. Ešte pred pár minútami, pozerajúc do spätného zrkadla, sa mi naskytol obraz dvoch kamarátok a nad nimi najvyššie vrchy Malej Fatry. Vstupujeme do mesta.
Je streda, vyliezam z vody, rovno do prudkého dažďa.. Organizátorský tím sa rýchlo dáva dokopy. Posledné prípravy. Turistické oblečenie, pršiplášte, trekové paličky (vďaka Marek Adamov), všetkého veľké množstvo. Káva. Voda Rajec. Raňajky na ceste do Vrátnej.
“Nie Peťo !” volám mu. “Turistika sa neruší, ide sa za každého počasia.” Hľadáme ďalšieho. Tím narastá. Pod Jánošikovými dierami sa spájame. Prvý krát zasvieti zelené svetielko na kamere… Peter Komár
Organizovanie eventov nám išlo už od prvých začiatkov v Aktívnom PARKu. Vždy je obklopený ľuďmi, ktorí to robia so srdcom. Tak tomu bolo aj teraz – v jedno jesenné popoludnie volá Christian. “Peter, v Holandsku sa píše Erasmus + Erasmus+ Projects SLOVAKIA projekt na LANDSCAPE, nemáš chuť sa niečo naučiť?” Úprimne, nemám. V tom čase sa komunita len riedila a počet členov sa zmenšoval. “Neboj, to zvládnete, budete mať plnú podporu od nás, keď výjde kandidatúra Žiliny na EHMK2026.” Okamžite som si spomenul na Kat Cat a Lukáš Hrošovský, s ktorými sme túto programovú štruktúru vymysleli pár mesiacov pred tým. “IDEME” vyhŕklo zo mňa.
Šľapeme v daždi hore Jánošíkovými dierami. Akosi náhodne sa ocitáme na konci skupinky. Silvia, Katka, Lukáš a ja. Pozrieme na seba. V tých očiach bolo všetko. No nik nič nepovedal. ĎAKUJEM jeden druhému z nás však kričalo…
Správa NP Národný park Malá Fatra, zástupcovia MAS Kancelária Terchovská Dolina, či neuveriteľne charizmatický Jerguš Jerguš Lapin z Prírodný turizmus. Prekladáme nohu cez nohu, rozprávame sa s … ?
Častokrát sa stáva, že maličkému Slovensku sa podarí veľký úspech jednotlivca, či komunity. Po tejto trase som bežal pred 4 rokmi XTRI World Tour (jeden z najťažších svetových triatlonov) a teraz tu kráčame s 15 zahraničnými profesionálmi, európskymi umelcami a organizátormi z LANDARTU. Oerol Terschelling, Dorset Area of Outstanding Natural Beauty – AONB , Activate Performing Arts, Le Citron Jaune – Centre National des Arts de la Rue et de l’Espace Public , Learning Hub Friesland , Bodø2024. Tie zimomriavky nie sú od zimy a dažďa. Dávame Slovensku príležitosť, nádej patriť do siete komunít, ktoré vytvárajú v prírode umenie, kultúru a pre ľudí zážitok umocnený pravdivým príbehom krajiny.
Prichádzame na Koliba Podžiar. Peťo, miestny aktivista patriaci pod Kancelária Terchovská Dolina dvíha náladu klasickým prípitkom a spolu s Jergušom hrajúcim na fujare úplne menia zahraničný slang na Slovenský folklór! Mrholenie nám len umocňuje pocit vo vnútri koliby. Zabúdame na mesiace príprav. Mám slzy v očiach…
Je podvečer. Stúpame na Chata Pod Grunom. Neprší. Ukazuje sa modrá obloha. Memento nad obrovskými výrubmi lesov. Paradoxne daždivé dopoludnie pomáha prednáške za pochodu Jergušovi s Tomom, ktorí vysvetľujú ako vzniká erózia pôdy v strmých svahoch, na turistických chodníkoch, zásekoch, dolinách do záplav, kde sa už pýtame prečo to tak je ?
Po ubytovaní pokračujeme v prezentácii Slovenska cez Nikolu, ktorá zastupuje Hikemates. Západ slnka, večera, predstavenie účastníkov. Náruživé rozprávanie vymenilo ticho noci.
Východ slnka. Áno, pamätáme si ho spred pol roka v Dorsete. Inverzia, inovať, mokré tenisky a nekončiace anglické lúky. Vtedy bežiac povedľa stáda oviec a koní, dnes na dohľad sŕn a líšky. Naše Slovensko je nám domovom a pre hostí úplne novým zážitkom.
Osamotený a sám. V tichu to bol pocit každého putujúc lanovkou na Snilovské sedlo. Prvý moment, pocit, slovo. Záblesk vnútorného prejavu duše, ktorá vníma vrcholky stromov a postupne belejúce lúky. Slovo. Ten moment…
…keď som tu, pred pár rokmi, po 16 hodinách v cieli ležal bez myšlienok na zemi. Podobný stav duše, ktorá chce šepkať i kričať.
Šepkáme, hovoríme, kričíme. V kruhu rôznorodosti pováh, vnímania, aktuálneho nastavenia. LAND … To slovo si zapamätáme navždy. Pár metrov pod Chlebom znejú slová v rôznych tónoch, hlasoch, chvení duše. Pieseň…Neuveriteľne jednoduché dielo LANDARTU na snehu s ľuďmi, ktorí žijú svoje povolanie pre zážitky, pre druhých: Landartisti “pár excellence” Anton Cierny Jaroslav Kyša.
Tatranský čaj chutil na Chlebe ako nikdy predtým. Precítený čas tu hore.
Nie, nevyšla. Kandidatúra Žiliny na Žilina Beskydy 2026. Prežívali sme obavy, kto sa o ERASMUS + Aktívny PARK postará.
“Ten už nikdy nebude taký ako predtým.” Viac – krát som to počúval posledné dva roky. Nebude. Pod vplyvom nevydarenej kandidatúry je silnejší, viac regionálny. Spája sa s inými. Priatelia opäť podržali, ba čo viac. Do vlaku nastupuje ďalší silný kolega.
Sedíme krátko po Vianociach u Lukáša. Otvoria sa staré hliníkové dvere. Unavené oči, človek skoro bez motivácie. Nečudujeme sa. Iba pred pár dňami im bol oznámený výsledok neuspešnej kandidatúry Žiliny.
Napriek tomu niekoľko hodín nápadov, inšpirácii a kontaktov. Zoznámte sa, naša Silvia.
Krok sa nám spomalil. Kráčam mestom, pohľad uprený na rozkvitajúce stromy Bernoláčky. Predsa sa vie zastaviť. Ten pohyb, tok života. Srdce chce tam uprostred mesta kričať: ,,Spomaľte!”
Tak takto to je Jaro! “POČKAJ!” Tie posledné kroky…Áno, tam hore. Pomalá pomalosť. Tam si nás spomalil. Cítiac, že som medzi svojimi. Všetci sme sa stali hercami na jednom majestátnom bielom pódiu. Stávame sa jedným divadelným zážitkom… pre PRÍRODU!
