Trápiš sa, súčasná Slovenská architektúra?

Si obdarená zakoreneným historickým sledom našich udalostí. Teš sa! Vedie ťa hodnota historického dedičstva s bohatstvom kultúry a umenia. Snívaj!
ONA, núti zamyslieť sa, nás – tvorcov nad ozajstným tlakom vlastnej kultúrno – politickej histórie. Tlak, na ktorý dnes poukazujeme, je neporovnateľný s politicko-ekonomickými podmienkami našich predkov. Napriek tomu najuvedomelejšie hodnoty architektonicko – estetickej tvorby vznikali práve pod neustálym tlakom feudálov, panstiev, či politickej ideológie. Tu vznikali diela ľudovej kultúry, ktoré si my (a UNESCO) ceníme a chránime dodnes.

Strácame hodnoty ľudovej kultúry v multikultúrnej, globálnej spoločnosti?

Prezentujeme industriálnu vyspelosť Slovenska a technický pokrok, radíme sa k svetovej elite (pavilón Expo2015), ale neapelujeme na tradičnú kultúru.
Pri konfrontácii názorov, myšlienok, ideových schém cudzích kultúr a národností a ich hmotným stvárnením do tzv. „úžasnej“ architektúry hodnej nasledovania nadobúdame predstavu najvhodnejšej cesty. S problémom neuvedomelosti, neodbornosti a snáď i ľahostajnosti vyznať sa v spleti informácií, či marketingových ťahov zápasíme už dlhý čas, rovnako ako naši bratia Česi. Za první republiky byla skvělá architektura a kvalitní design, což vycházelo z toho, že se jednotliví tvůrci odráželi od velmi kvalitních základů a měli silné zadání! Po vzniku Československa byla silná společenská poptávka po definování národního stylu. V současné éře globalizace už neurčuje poptávku a směr národní potřeba, ale komerční firmy. Svět ovládají velká individuální jména, jednotliví architekti. (Emil Přikryl). Široké možnosti uplatnenia materiálov, migrácie ľudí a umelcov sú dôvodom vzniku architektúry „bez logiky a zákonitosti svojej štruktúry“, ako to naznačil už pred viac ako tridsiatimi rokmi Václav Mencl.
Hodnoty slovenskej architektúry, nám snáď aj pod vplyvom vyššie uvedeného „nevoňajú“, vytvárame ich len veľmi ťažko, ak vôbec. No s určitosťou nemôžme hovoriť o udržateľnej kontinuite, ktorá pokračuje z minulosti, cez prítomnosť a je prínosná pre budúcu tvorbu.

„Udržateľná architektúra vedie cez nadčasovosť jej architektonickej kvality, nie umelo vytýčenej spoločenskej hodnoty“. Robert Špaček

Ďalší rozbor prenechávam historikom a odborným kritikom súčasnej architektonickej scény 21.storočia. No i pri veľkom optimizme v súčasnom kontexte dejín sa bojím pomenovania pseudotradícia…
Tá podľa wikipédie predstavuje veľký klam, podložený historickými faktami. Historické fakty máme, horšie je to s chýbajúcim výskumom. Chýbajú odpovede na množstvá otázok, architektom chýba dostatočný teoretický základ, v danej problematike sa neorganizujú žiadne prednášky, vedecké konferencie, diskusie… chýba odborná vzdelanosť a jednotný názor.

Hodnota tradície

Ona je základom architektúry, historickým dedičstvom a je nesporné, že na Slovensku je stále pevne zakorenená v ľudovej architektúre. Práve tá je posledným odkazom udržateľných hodnôt na Slovensku, nie je architektonickým slohom, je tradíciou. K jej pochopeniu sa dostaneme nielen cez vedecké práce, skanzeny,.. ale aj cez pochopenie hodnôt človeka, domorodca, Slováka.
Tak ako je základom architektúry tradícia, charakter človeka vytvárajú vnútorné hodnoty. Domnievame sa, že vzťahu – architektúra a človek = tradícia a hodnota, sa nedá ubrániť.
Prejavom tohto vzťahu sú sociálne hodnoty spoločnosti, organizmu, ktorého najmenšou bunkou sú vnútorné hodnoty človeka – jednotlivca, architekta. Tie sú vyjadrené nielen sociálnym správaním, ale aj umeleckým prejavom, ktorý vychádza nie z rozumu, ale z vlastnosti srdca, duševného bohatstva… Veď “ skromnosť a miera v nárokoch buduje kvalitu charakterov ľudí viac ako všetky paláce sveta“ (Janka Krivošová). Práve duševné bohatstvo umelca/architekta, o ktorom sa v dnešnej dobe nehovorí, pripadne sa pokladá za nepodstatné (veď intelekt a skúsenosti sú dôležitejšie ako talent), tvorí umelcov pevný hodnotový rámec. Ak je takouto silnou hodnotou popretkávaná spoločnosť nestráca svoju kontinuitu. Ako zasejeme, budeme žať… kdo hlboko orie, zlato vyoráva. Tradičné slovenské príslovia uvádzam zámerne (ako dôkaz, že z tradície môžeme čerpať aj pri slovesnom umení).

Zastavme sa. Uvažujme o tradíciách. Skúmajme príklady v inom svetle.

Švajčiarska architektúra je jedným z príkladov hodných nasledovania. Klasickú zrubovú konštrukciu švajčiarskej ľudovej architektúry Valsu (Leis) si osvojil architekt Peter Zumthor. Tá je založená na krabicovom konštrukčnom systéme, kde jednotlivé miestnosti sú po obvode ohraničené zrubovou stenou a tvoria aj nosný systém stavby. Architekt zrubový systém povýšil na základný konštrukčný systém pri víkendových chatách priamo v Leis. Vytvoril „krabice“ miestností, ktoré poukladal na seba a niektoré z nich predsunul pred rovinu fasády. Tým bolo možné perforovať stavbu viacerými veľkoplošnými preskleniami, ktoré práve z dôvodu zrubovej konštrukcie neboli v minulosti možné. Z jeho ďalších realizácii nemôžme zabudnúť na ocenené kúpele Vals.
Mimoeurópsku a pritom nemenej tradičnú kultúru starovekej Číny si zamiloval architekt Shu Wang. Jeho duševné bohatstvo je transformované v dielach Kampusu čínskej akadémie výtvarných umení, či Múzea histórie v Ningbo. Oboch architektov spája nielen pokora a záujem o tradície krajiny, ale aj Pritzkerová cena.

„Architektúru, v jej najabstraktnejšej forme, bezmennej, s rýdzou formou, ktorá sa formuje niekoľko tisícročí a ktorá je poplatná len človeku, jeho potrebám a prírode možno nájsť len v ľudovke“. Architekt Ferdinand Milučký

Takýto blízky spôsob myslenia by mohli zaujať i slovenskí umelci/architekti v kontexte ľudovej architektúry. Keď sa vnoríme do nedávnej histórie pokračovateľov rodu, zistíme, že ich práca bola vysoko cenená v európskom a svetovom meradle. Svojou tvorbou svedčili, že prihlásiť sa k vlastnej histórii nie je neúcta k významu budovy, práve naopak. (Janka Krivošová). Dušana Jurkoviča ako jedného z mála slovenských architektov pozná i laická verejnosť (nie je to len nedávnym vyhorením Pustovny Libušína). Jurkovičovou pionierskou prácou sme podali obraz nesmiernych hodnôt zachovaného architektonického dedičstva. A i keď sa zdá, že od polovice 20. storočia sa daný inšpiračný zdroj potopil vo vodách socialistického realizmu, ľudová architektúra nachádza opäť silnú osobnosť s pevnými a našťastie aj tvrdohlavými koreňmi. Brilantnosť a hmotová čistota Ferdinanda Milučkého ukazuje na samotnú prapodstatu ľudového stavania v jeho abstraktnej forme. Tú pretavil do viacerých jeho diel – výstava Ľud a krása, Krematórium v Bratislave, Dom umenia v Piešťanoch.

I keď Jurkovičovo dielo nadväzuje plynule na ľudovú architektúru a preberá nielen jednoduchosť, technickú vyspelosť, ale aj ornament, Milučkého umelecký prejav nie je… napájanie, ktoré by viedlo k romantickým replikám, či ku kopírovaniu ornamentu. Milučký sa orientoval na principiálnu rovinu, na najhlbšiu podstatu a princíp ľudového umenia a ľudového staviteľstva. Aj vďaka štúdiu u profesora Koulu sa mu podarilo rozkryť tie najfundamentálnejšie roviny archetypálneho stavania a tie využil pri koncipovaní svojich najlepších stavieb“. (Matúš Dulla).
Priamo v nás je zakorenená geniálna, až triviálna reakcia na problémy pri návrhu i realizácii diela. Podvedome, prirodzene sa zameriavame na kritéria jednoduchosti prvkov, formy i funkcie hmoty, ktoré sú odkazom na každý typologický druh ľudovej architektúry a napriek tomu vplyvom genetickej deformácie a nekontinuity vývoja je toto dielo vopred odsúdené ako nevhodné, neestetické. Tieto hodnoty máme zhodné s našimi predkami a „ich“ architektúra pretrváva so silnejúcim odkazom do súčasnej doby a dodnes si tieto hodnoty ceníme.
Ponúka nám nekonečnosť inšpirácii. Stanovuje nám možnosti transformácie či možnej nadväznosti na princípy jednoduchej abstraktnej neindividualistickej formy i funkcie ľudovej architektúry.

„Súčasnosť prináša mnoho nových podnetov iných impulzov. Ľudová architektúra je však zdrojom nesmierneho inšpiratívneho bohatstva, a preto dúfajme, že sa objavia noví autori s novými myšlienkami, ktorí nájdu a rozvinú to, čo nám odkázala“. Janka Krivošová

Vrátime sa k snívaniu?

Cesta k cieľu „snívaním“ je úspešná bez strnulosti, strachu z vytvorenia neovereného, či tlaku z naznačeného globalizačného trendu. Aj konfrontácia je správna ak majú zúčastnené strany pevné základy v hodnotách.

Lietam v oblakoch, nie som obmedzený, konfrontovaný, som vizionár. Mám pocit radosti, radostného vypovedania všetkého, ľahkosti bytia. A práve dané momenty napĺňajú dušu a srdce architekta, upevňujú jeho hodnoty. Veď nech nastúpia obmedzenia, kritéria, požiadavky, konfrontácie,… postaví sa pred ne tvárou v tvár, pretože majú silného oponenta v hodnotách architektovho duševného bohatstva.

Snívam v bdelosti, v tichu prírody, bez ruchu prostredia… tu som voľný ako list padajúci zo stromu v jesennom vánku, neovplyvňovaný, prostý, nabitý hodnotami…

Sny sme nestratili, ostávajú v nás, rovnako ako hodnoty. Prebuďme svoje duševné bohatstvo, ukážeme svetu opäť silný odkaz tradície.

Literatúra

• Mencl V., Lidová architektúra v Československu, Academia nakladatelství československé a akademie věd, Praha, 1980
• Bořutová D., Architekt Dušan Samuel Jurkovič, Slovart spol.s.r.o., Bratislava, 2009
• Dulla M., Spolok architektov Slovenska, Architekt Ferdinand Milučký, PRINT-ART Bratislava, 1998
• Špaček R., Pifko H., Rukoväť udržateľnej architektúry, SKA, Archinfo, Bratislava, 2013
• Krivošová J., Slovenská ľudová architektúra, Trio Publishing s.r.o., FA STU, Bratislava, 2012
• Špaček R., Iná Udržateľnosť, Teória k téme, časopis Arch 6/2013, str.52 – 55
• Rozhovor s profesorem architektury Emilem Přikrylem, Bez Boha sa rozpadá společnost i město, Týdenník ECHO Architektura, 30.11.2015
• osobné rozhovory autora s ing.arch. Ferdinandom Milučkým
• http://www.archiweb.cz/buildings.php?type=arch&action=show&id=3735
• http://www.archiweb.cz/buildings.php?type=arch&action=show&id=2865
• http://zumthorferienhaeuser.ch/en/leis/#/bilder/1
• http://www.archdaily.com/315135/zumthor-vacation-homes-for-let/
• https://en.wikipedia.org/wiki/Pseudohistory