Každoročne je našou prosbou o vaše darované 2% pre naše OZ skôr zamyslením, či súhrnom toho najdôležitejšieho, čo sme v uplynulom roku aj za vašej podpory zrealizovali.

Tento rok to nebude inak. Veríme, že oslovenie cez našu prácu medzi ľuďmi v meste, či na rôznych miestach Európy, je lepšou prosbou o vašu podporu ako sľuby v textovom formáte.

Rok 2022 začal kolaudáciou nášho priestoru pre obchodík, nepoznajúc jeho zameranie, funkciu. Začali sme s pomocou vás, rodín a známych hľadať jeho naplnenie. V najtajnejšom sme dúfali v zázrak pekárne…

Prvé 4 mesiace v roku sme intenzívne venovali príprave +LAND Training. Počas posledných štyroch aprílových dní 2022 sme v prírode Malej Fatry, v Novej Synagóge v Žiline, v Bioklimatickom parku v Drieňovej a na námestí v Rajci hostili 15 profesionálov z celej Európy, ktorí majú  Landart vytetovaný v srdci. Títo ľudia prišli medzi nás, aby sa dozvedeli o našej krajine, prírode a kultúre informácie – potenciály a limity – pre budúce konanie LANDARTU na Slovensku.

Land konferencia | Piatok 29.04 | Nová Synagóga Žilina | Facebook link

LAND(art) Training – Nová synagóga (novasynagoga.sk)

V predposledný aprílový víkend sme tradične prešli okolie rieky Rajčanky, aby sme sa tak ako každý rok, zapojili do akcie ČIVORADO. Tak sme si upratali aspoň to na čo máme dosah a to, čo nás (bohužiaľ) tiež definuje ako ľudí…

27.4. Dážď. Terchovská dolina.

Skupinka prírodných profesionálov, zahraničných hostí, ktorí majú v DNA prírodu, umenie a kultúru kráčajú v Terchovskej doline smerom k Žiaru. Čakajú nás intenzívne dva dni v lone prírody, na okraji medzi kvitnúcou trávou a zasneženým majestátom hrebeňa Malej Fatry. Práve tu začína + LAND Training, jeden z najväčších worshopov, ktorú Aktívny PARK Rajec zorganizoval.

3.-4. deň

Tretí a štvrtý deň Training weeku je v znamení príchodu do civilizácie, miest Žilina a Rajec. Za výraznej podpory OZ Truc Spheric a teda Novej Synagógy organizujeme workshop s prezentáciou všetkých účastníkov LAND +, zastúpené sú krajiny Holandsko, Anglicko, Nórsko, Francúzsko a Slovensko.
Posledný, štvrtý deň putuje zahraničná skupinka do Rajca, aby spoznala ako pracujeme s udržateľnosťou a zlepšením prírodných podmienok na Slovensku v Bioklimatickom parku Drieňová. Tu sa stretáme s otvorenosťou a prijatím človeka, ktorý chce prinavrátiť uvažovanie našich predkov o starostlivosti o prírodné a kultúrne bohatstvo. Deň končíme na námestí v Rajci, kde nás privítal primátor a bohatá folklórna hudba. My sme sa však usadili do stredu námestia, do radnice, ktorá nám rozprávala o pamäti architekta svetového mena …

Po organizácii týchto dní sme si odpočinuli a nabrali sme skúsenosti v Európe. V júni sme navštívili Terscheling, maličký ostrov neďaleko Holandského pobrežia v Severnom mori. Oerol je LAND festival s 30 ročnou históriou. A aspoň jeden poznatok?

Áno. Neuveriteľná pokora k prírode a moru. Človek, domorodec, ktorý pomáha prírode výsadbou drevín a stromov tak, aby jeho ostrovný systém, piesok, na ktorom stojí ostrov, neodvial vietor do Severného mora. Tento ostrov by neexistoval, ak by LANDART nezakročil myšlienkou sprístupniť ostrov a tým vybudovať kultúrne povedomie o záchrane ostrova…

Pred prípravou ďalšieho ročníka NEZABUDNUTÍ SUSEDIA 9.9. sme odleteli do Nórska. Východne položené mesto Bodo bude v roku 2024 Európskym hlavným mestom kultúry a my sme boli pozvaní k nahliadnutiu nielen do príprav tohto štatútu, ale aj spoznávať biodiverzitu a pre nás neobvyklé limity krajiny, národných parkov a pobrežného systému miest.

Jeden deň, jedna hodina, jeden tón a ticho.
Tak začala spomienková tryzna o SUSEDOCH, ktorí nemajú ostať zabudnutí. Stali sa mementom, aby sa už nikdy viac nič podobné nemohlo udiať. Mesto Rajec si spolu s ďalšími viac ako 60- obcami a mestami na Slovensku uctil deň, kedy boli z nášho územia deportovaní prví židovskí obyvatelia.
Iba keď si budeme pripomínať zlo a straty minulosti, budeme bližšie k tomu, aby hrozné myšlienky, ktoré plodili tieto činy už nemohli v našej spoločnosti nikdy prevládnuť.Aj keď nemôžeme všetkým obetiam dať mená, prajeme si, aby boli pre nás nezabudnutí. Pretože každý z nich bol kedysi niekoho susedom.

Predvianočné rodinné trhy OZ Paletka

Už v závere roka, 19. novembra, sme sa pridali k organizácii PREDVIANOČNÝCH RODINNÝCH TRHOV OZ Paletka. Milá akcia, kopec detí, burza, výmena / predaj detského použitého oblečenia, kultúrny program, divadielko pre najmenších. Akcia v “znovuzrodenej” mestskej tržnici, ktorú organizátori v tento sobotný deň naplnili milými a dobrosrdečnými ľuďmi. A tak sme sa zhostili varenia punču, prípravy kávy, pečenia koláčov. Toto si určite zopakujeme!

PUNČ, BIKE A NOVÁ PEKÁREŇ

Predvianočný čas sme strávili s vami, s domácimi Rajca a hosťami, ktorí sú nám stálou oporou. Komorná akcia, ktorá všetkých zahriala pri srdci a s punčom aj zimu, ktorá pred Vianocami vládla. V diskusii sme sa dostali k témam o pečení s Pekáreň Bytča – tradičná pekáreň, vždy čerstvé a chutné pečivo, o vzniku a prevádzke prvej cyklodielni v Rajci – RUSTCUST – cyklodielna. Kvalita akcií sa nemeria počtom účastníkov, ale atmosférou, zaujímavými hosťami a širokým spektrom zdieľaných informácii. A presne takúto bodku, v podobe rozhovoru, sme si dovolili s ochotou a zdieľnosťou majiteľov Zámok Kunerad, manželmi Škottovými.

2% sú darom pre každé OZ, aby sa venovalo svojej činnosti, ktorá má vždy charakter pomoci druhým, pre vytváranie lepších podmienok pre kultúru, umenie, zdravie, pomoc, či edukáciu. Každé OZ sa snaží zastúpiť, alebo zlepšiť podmienky pre život ľudí, na ktoré už komunálne zázemie našich miest a dedín nestačí, či nerobí. Každé OZ je dobrovoľníctvom.

Aktívny PARK Rajec nie je výnimkou, ale potvrdením, že prácou pre ľudí rastie význam pomoci občianskych združení pre mesto, jeho kultúru, umenie a vzdelanie nezaostávajúc za súčasným Európskym trendom!

Bude pokračovaním jeho práce prvý medzinárodný Landart na Slovensku v Rajci? My veríme, že áno!

Približne začiatkom novembra sme chystali akciu vianočných trhov, výmenu burzu, swap… Po telefonáte s Rodinné centrum Paletka sme zistili, že podobnú akciu na rovnaký víkend pripravujeme obaja.
Keďže ich akcia bola „rozbehnutá“ omnoho lepšie, spojili sme sily a vytvorili spoločnú akciu aj s ďalšími dobrovoľníkmi, OZ, či divadlom.

Vzišla z toho akcia, ktorá bola symbiózou kvalít každého OZ, každého z nás.

Keď Aktívny PARK vznikal bola takáto spolupráca víziou, často až snom. Podarilo sa to, a stáva sa to čoraz častejšie. Pričinilo sa o to aj Mesto Rajec s vedúcim kultúry Tomášom Stranskym. Sám som bol skeptický, akú úlohu prevezme na seba vedenie mesta vo vzťahu k mestskej tržnici/hale. Po tejto akcii vidíme nádej s jej naplnením. Chce to však veľa práce, trvalé nadšenie a silného manažérskeho ducha.

Ďakujeme všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zapojili do toho podujatia. Špeciálne @mesto Rajec a @rodinné centrum Paletka. Bolo nám cťou urobiť vám kávu, punč, porozprávať sa!

Zelená. Nie. Tyrkysová. Nie nie úplne modrá na tmavočiernej oblohe. Svetlo ako dúha.

Pozeráme z okna hotela, ktorý nie je ničím výnimočný od iných v globalizovanom svete výškových budov, hliníka, skla a napodobenín prírodných materiálov. Niečo tu však nehrá…
Dúha to nie je, nepoznaný obraz, hra svetla na oblohe i pod ním. V obraze mora.

Akurát dnes sme sa s manželkou vrátili z Nórskej pahorkatiny (ak sa dá takto nazvať výšková kóta medzi 300 – 500 m.n.m.), kde sme strávili bez akejkoľvek sociálizácie 4 dni. “Cabin” chatka, tak typická pre severský život Nórov. Voda zo studne v kohútiku na drevenom obklade chatky (vonku), bez sprchy, so spaľovacím WC.
Drevený obklad, drevo? Všade. Autenticita prírodných materiálov v dotyku s človekom. . Dych prírody, akoby sa prenášal z blízkych briez a borovíc až do dosky jedálenského stola, naberačky, podlahy, terasy, obkladu, postelí, podnosov, lyžičiek… Náter? Na fasáde. Lebo DNA. Historická stopa. A všetko ostatné. Nie. Drevo žije svoj život v dotyku s človekom. Dýcha, starne, praská, šedne. Neuveriteľná krása. Všadeprítomné “ohlušujúce” ticho znásobovalo práve túto prirodzenosť.

Tak prečo ten hotel? Lebo “nová éra” globalizácie miest?
Mal som na to prísť až ďalší deň v národnom parku.
No kým sa k nemu dostaneme, zastavujeme obzrieť si umeleckú inštaláciu na brehu mora. Zaujalo iné. Prechádzali sme k tomuto landartu cez park, či areál školy. Behajúce deti, žiaden krik dozoru. Vlniaca pobrežná krajina a na nej typická nórska architektúra. Školské budovy z tohto obdobia sa miešali s objektami sýpok, domov, chatrčí s dátumom vzniku niekoľko storočí skôr. Dokonalé. Osadiť menento, historický podtón kultúry do školského areálu. Nie. Vlastne školský areál do historickej stopy predkov…

Junkerdalen je národným parkom, ktorý po stáročia obývali Samiti. Stará kultúra, národ z ktorého Nórsko vzišlo prisudzovala najmä v tomto regióne rastlinám, stromom a niektorým miestam vlastníctvo duše a význam pre ich každodenný život. Túto informáciu som sa dozvedel až deň potom, ako som sa rozbehol skoro ráno pozdraviť úpätie majestátnej skaly Solvågtind. Na jeho vrchol som sa síce nedostal, no aj ten krátky čas ticha skál a dravosti vôd mi stačil na to, aby som o deň neskôr úplne pochopil, čo sa mi tam hore udialo …

Opäť ten drevený plášť. „Nórska kabína“ žije si svojim životom, presne tak ako sme to od vstupu do Nórskej prírody vnímali už v širšom okolí Osla. Je neuveriteľné ako s ním vedia pracovať. DREVO.
Mám veľmi blízko k architektovi Milučkému. Nie pre to, že pochádzal z rovnakého prostredia, rodiska ako ja, ale preto, že pracoval s drevom v architektúre tak odvážne, až sa ho nejeden klient bál. Často rozprával o severskej architektúre o jej prirodzenosti, tvarosloví, pravdivosti. Toľko spoločných znakov s tou našou…

Malý zhluk chatiek, celý posiaty trávou, lúčnymi bylinami. Znova tá modrá dúha. Monstrózny hotel z Boda je v zabudnutí.
Po príchode sa dostávame do prízemnej budovy Centra národných parkov, ktoré je galériou, múzeom, autentickou prehliadkou fauny a flóry Junkerdalenu. Tak ako predošlé naše zastavenia v malých chatkách tak aj tento násobne väčší objekt je drevený. Drevené piliere, stropy, strecha, podlahy. Drevené všetko. Mal by som si už po šiestich dňoch v Nórsku zvykať. Nie som sám, vidím, že aj pár z nás tak potajme prejde rukou po stenách, podlahe. Cítiť dotyk tepla, príjemnosť materiálu.

(Snažím sa vstrebať informácie o živote, prírode, kultúre a osídlení. Po anglicky to ide stále ťažko, ešte ma čakajú 100vky hodín učenia)

Rýchlym tempom kráčame. Ani sme si neuvedomili, no zjavne sme so Silviou boli nastavení rovnako. Rýchla chôdza za jedným z vyššie položených jazier nás prirodzene vzďaľovala od civilizácie, vravy, do ticha majestatu prírodnej rezervácie. Len ticho a zrýchlený dych pohybu, ktorý je tak prirodzený človeku. Nakoniec sa túlame skoro tri hodiny prehodiac len pár slov.
Opäť prednáška, no po rannom východe slnka na horách ju vnímam inak. Viem, o čom „guide“ národného parku hovorí (teda tuším). Prechádza sa do „slidov“ hôr, skoro pralesa, nedotknutého zmiešaného lesa. Chápem striedmosť značenia turistických trás a vôbec ich chymárne množstvo. Ten dôvod cítim ešte teraz, lepšie raz zažiť ako 100x počuť.

Sedíme pri ohni v predvečer odchodu. Je zima, ani to pivo nechutí, ale oheň nás spája. Započúvame sa do príbehu historičky o Samitoch, ich spôsobe života, bývaní, živote i smrti. Zisťujem koľko paralel má naša krajina s týmito severskými štátmi, až na jeden zásadný rozdiel. Nekončiaca hrozba mora, ktoré komunitám Samitov dávalo obživu, vlastne vznik, no častokrát bralo manželov, otcov, dedov i synov. Rôznorodosť zrodu národov je spätá s osudmi krajín, ich domorodcami, ktorých znaky trvajú dodnes. Drsnosť krajiny zrodu jeho osídlenia sa dedí z generácie na generáciu. Sme iní. Až tu, niekoľko tisíc kilometrov od domova som precítil, v čom tkvie známa „pohostinnosť a otvorenosť“ Slovákov. Nenechajme si ju vziať….!

Kráčajúc po čiernej metráži koberca v chodbe hotela Ramsalt Bodo v sobotné popoludnie, uvažujeme ako spracovať mnohopočetnosť a rôznorodosť zažitých vnemov. Ostávame sami, máme už len pár hodín, kým sa s Nórskom rozlúčime. Prechádzame sa akosi bezprízorne. Iba tak ako nás vedú slová, vety a opisy zážitkov. Prechádzame mestskou knižnicou, galériou, mestským parkoviskom, ktoré je skôr detským ihriskom a parkom. Zablúdime do tržnice, radov domov, mestského bloku. Iná kultúra, iné hodnoty. Slnko a svetlo z neho majú na piedestáli hodnôt. Je mu prispôsobené všetko, od terás, lodžií, až po otvorenosť dispozície a veľkosti okien. Zaujala nás knižnica, kde sa dostaneme bez akejkoľvek registrácie medzi regále kníh, obrazov, do histórie.
Sadáme do jej kaviarne, kde ostávame v rozhovore niekoľko minút, hodín, jednoducho potrebný čas. Zážitky okorenené poznaním života Nórov, ich pohľadom na hodnoty. Snažíme sa pochopiť ich konanie, postoje, prístup…

Teatrálne predstavenie v miestnom divadle, končíme vo foyer dialógom s hercami dynamickej, z časti tragickej hry s veľkým odkazom a nádejou. Samiti sa stali odkazom, kultom, ale i podmazom súčasnej kultúry Nórska.

Absolvujeme slávnostnú večeru, program, delíme sa na skupinky. Ostali sme dvaja.. Prechádzajúc polnočným mestom pozeráme len hore. Tu už hrá svoje jedinečné divadlo známy kreslič dúhy modro zelených farieb. Obdivujeme, mlčky stojíme, cítiac chlad mora, akoby človeka. Pocit však nie je všetko. Umenie má svoju hodnotu a ani chlad polárnu žiaru nevyreslí ako zlú… len inú. V tomto prostredí, v tejto krajine je tak potrebná…

V lodičkách vystupuje z auta. Zdravíme vždy usmiateho Marek Adamov na VIP parkovisku za Nová synagóga Žilina. No zo včerajška by ste ju nespoznali. Moderátorka semináru LANDscape v Novej Synagóge @Silvia je tak pokojná, že si tento stav preberáme za svoj aj na najbližšie hektické minúty.

Ťažko opísať podobnosť dvoch diel svetových architektov. Petra Behrensa, ktorého v súčasnosti zastúpil architekt Martin Jančok a Ferdinanda Milučkého držiteľa Rádu Ľudovíta Štúra. Obaja vytvorili diela začínajúcej moderny. Behrens modernou končil Milučký začínal. Vo svojej dobe neboli príliš pochopení, o to viac si vážime možnosť hostiť našich priateľov z Európy v dvoch národných kultúrnych pamiatkach, dvoch svetových architektov v dvoch dňoch LANDSCAPE Training weeku.

Krv nám zmrzla, keď nám Marek za mixom hlási 5 min. do spustenia online-streamu. Prezentácie aktérov po všetkých úložiskách sveta len nie v Novej Synagóge. Na pódium kráča Marek, aby nám zachránil prezentáciu a pomohol nám zastaviť čas, resp. skrátiť download . Našťastie sa prezentácie spúšťajú a idú si svojim životom.
Pohľad do zákulisia: Behom úvodných prezentácií Silvia hlási a moderuje speakrov. Paralelne s moderovaním spúšťam jednotlivé prezentácie a vysvetľujem spôsob pohybu slideov, Lukáš Hrošovský prosí tu-sediacich cez whatsapp, aby posielali linky na úložiská v prestávkach sťahovaných do PC. Kat Cat chatuje so speakrami prednášajúcimi o spôsobe prezentovania online, o ktorých technik online prenosu ani netuší… (momentka 2-3 minút)

Ja tento organizačný výbor asi vynesiem do nebies
Lámanou angličtinou sa snažím vysvetliť koncepciu Pustovne Antonta Srholca. Štít, nosný systém stien, funkčný dekor záklopkov. Všetko je zaujímavé a jedinečné pre zahraničnú návštevu, ktorá nepozná dedičstvo našich predkov. Kým pohľadom prosím o pomoc Katku, či Lukáša v hlave mi ide príbeh, ktorý stojí za týmto dielom komunity okolo Ladislav Zidek. Ono vlastne, ani slová, texty, či sociálne siete nenahradia mozoľnaté ruky, um ekológie, či prirodzené dobro človeka.

V tráve, na lavičkách, v pustovni. 25 ľudí leží v tejto oáze prirodzeného prostredia. Minúty ubiehajú, meškáme na ďalší program na námestí. Ťažké odísť. Dokonca aj kameraman Peter Komár na chvíľu vypne …
…až kým ho Katka milo a potichu prebudí do práce na interview s hosťami.

Z Bioklimatický Park Drienová na námestie Rajec, ktoré hostí tradičný folklór so stavaním mája.
Ani ako žiakovi pána architekta Milučkého, ani ako rajeckému rodákovi sa mi to nikdy nepodarilo – sedieť spolu s priateľmi obklopený spleťou renesančných klenieb ožiarených zapadajúcim slnkom na prízemí radnice. Tie klenby, ktoré po architektovom zásahu nie sú z námestia SNP uzavreté v tmavom renesančnom priestore, presvetlené iba maličkými oknami. V tomto priestore uzatvárame 4 dňový príbeh LAND príbeh.

Zemiak, malý nikdy nie rovnaký. Na tisíc a jeden spôsobov. Na tento dátum ešte príznačnejší.
Práve on sa stal hlavnou ingredienciou majstra šéfkuchára Peter Beneš s Juraj Vojtas, potom ako ideu kreoval zo svojho ateliéru z VŠVU Dávid Koronczi. Pre Davida, rovnako ako pre mňa je Milučký stelesnením umelca architekta s vážným až prísnym prístupom.

Priame línie, subtilnosť, rýdzosť, jednoduchosť. Architekt stien. Podarilo sa im to. To, čo predviedli na tanieri malo dvojaký zážitok. Chuťový a umelecký.

Príbeh. Príbeh umenia, krajiny, človeka. LAND…

Spájame sa. Vytvárame nové, nepoznané. Spoznali sme sa vzájomne. Učíme sa byť profesionálni, ale aj ľudskí. . Ponárame ruky do misy plnej makových lievancov… vytvárame vzťahy v jedinečnosti umeleckého obrazu. Za jedným stolom, makom a červenými líniami Milučkého virtuozity.

Z počiatočného dažďa a chladu v Jánošíkových dierach, sneh a vietor na Chlebe, letnom počasí na terase Žilinskej synagógy, až po prirodzene zdravé prostredie Bioklimatického parku, končíme v renesančnej radnici majstra Milučkého. Rodí sa dieťa, ktoré chceme nechať rásť na Slovensku…
Ďakujem dámy a pán . Dielo, ktoré prešlo bez povšimnutia okresných, či krajských inštitúcii má na to stať sa prvým a jedinečným na Slovensku!

Ďakujeme @erasmus+, ďakujeme prekladateľke Michaela Ludvikova, ďakujeme za podporu @mesto Rajec a oddeleniu kultúry, ktoré nám pomohlo vytvoriť umelecký zážitok v IKONE Rajca v Radnici.

Oerol Terschelling Dorset Area of Outstanding Natural Beauty – AONB Activate Performing Arts Le Citron Jaune – Centre National des Arts de la Rue et de l’Espace Public Learning Hub Friesland Bodø2024

Čvachtám už nejaký ten krok po Žilinskom bulvári, aby sme prehodili nesmeky do auta. Ešte pred pár minútami, pozerajúc do spätného zrkadla, sa mi naskytol obraz dvoch kamarátok a nad nimi najvyššie vrchy Malej Fatry. Vstupujeme do mesta.

Je streda, vyliezam z vody, rovno do prudkého dažďa.. Organizátorský tím sa rýchlo dáva dokopy. Posledné prípravy. Turistické oblečenie, pršiplášte, trekové paličky (vďaka Marek Adamov), všetkého veľké množstvo. Káva. Voda Rajec. Raňajky na ceste do Vrátnej.

“Nie Peťo !” volám mu. “Turistika sa neruší, ide sa za každého počasia.” Hľadáme ďalšieho. Tím narastá. Pod Jánošikovými dierami sa spájame. Prvý krát zasvieti zelené svetielko na kamere… Peter Komár

Organizovanie eventov nám išlo už od prvých začiatkov v Aktívnom PARKu. Vždy je obklopený ľuďmi, ktorí to robia so srdcom. Tak tomu bolo aj teraz – v jedno jesenné popoludnie volá Christian. “Peter, v Holandsku sa píše Erasmus + Erasmus+ Projects SLOVAKIA projekt na LANDSCAPE, nemáš chuť sa niečo naučiť?” Úprimne, nemám. V tom čase sa komunita len riedila a počet členov sa zmenšoval. “Neboj, to zvládnete, budete mať plnú podporu od nás, keď výjde kandidatúra Žiliny na EHMK2026.” Okamžite som si spomenul na Kat Cat a Lukáš Hrošovský, s ktorými sme túto programovú štruktúru vymysleli pár mesiacov pred tým. “IDEME” vyhŕklo zo mňa.

Šľapeme v daždi hore Jánošíkovými dierami. Akosi náhodne sa ocitáme na konci skupinky. Silvia, Katka, Lukáš a ja. Pozrieme na seba. V tých očiach bolo všetko. No nik nič nepovedal. ĎAKUJEM jeden druhému z nás však kričalo…
Správa NP Národný park Malá Fatra, zástupcovia MAS Kancelária Terchovská Dolina, či neuveriteľne charizmatický Jerguš Jerguš Lapin z Prírodný turizmus. Prekladáme nohu cez nohu, rozprávame sa s … ?

Častokrát sa stáva, že maličkému Slovensku sa podarí veľký úspech jednotlivca, či komunity. Po tejto trase som bežal pred 4 rokmi XTRI World Tour (jeden z najťažších svetových triatlonov) a teraz tu kráčame s 15 zahraničnými profesionálmi, európskymi umelcami a organizátormi z LANDARTU. Oerol Terschelling, Dorset Area of Outstanding Natural Beauty – AONB , Activate Performing Arts, Le Citron Jaune – Centre National des Arts de la Rue et de l’Espace Public , Learning Hub Friesland , Bodø2024. Tie zimomriavky nie sú od zimy a dažďa. Dávame Slovensku príležitosť, nádej patriť do siete komunít, ktoré vytvárajú v prírode umenie, kultúru a pre ľudí zážitok umocnený pravdivým príbehom krajiny.

Prichádzame na Koliba Podžiar. Peťo, miestny aktivista patriaci pod Kancelária Terchovská Dolina dvíha náladu klasickým prípitkom a spolu s Jergušom hrajúcim na fujare úplne menia zahraničný slang na Slovenský folklór! Mrholenie nám len umocňuje pocit vo vnútri koliby. Zabúdame na mesiace príprav. Mám slzy v očiach…
Je podvečer. Stúpame na Chata Pod Grunom. Neprší. Ukazuje sa modrá obloha. Memento nad obrovskými výrubmi lesov. Paradoxne daždivé dopoludnie pomáha prednáške za pochodu Jergušovi s Tomom, ktorí vysvetľujú ako vzniká erózia pôdy v strmých svahoch, na turistických chodníkoch, zásekoch, dolinách do záplav, kde sa už pýtame prečo to tak je ?

Po ubytovaní pokračujeme v prezentácii Slovenska cez Nikolu, ktorá zastupuje Hikemates. Západ slnka, večera, predstavenie účastníkov. Náruživé rozprávanie vymenilo ticho noci.
Východ slnka. Áno, pamätáme si ho spred pol roka v Dorsete. Inverzia, inovať, mokré tenisky a nekončiace anglické lúky. Vtedy bežiac povedľa stáda oviec a koní, dnes na dohľad sŕn a líšky. Naše Slovensko je nám domovom a pre hostí úplne novým zážitkom.

Osamotený a sám. V tichu to bol pocit každého putujúc lanovkou na Snilovské sedlo. Prvý moment, pocit, slovo. Záblesk vnútorného prejavu duše, ktorá vníma vrcholky stromov a postupne belejúce lúky. Slovo. Ten moment…
…keď som tu, pred pár rokmi, po 16 hodinách v cieli ležal bez myšlienok na zemi. Podobný stav duše, ktorá chce šepkať i kričať.

Šepkáme, hovoríme, kričíme. V kruhu rôznorodosti pováh, vnímania, aktuálneho nastavenia. LAND … To slovo si zapamätáme navždy. Pár metrov pod Chlebom znejú slová v rôznych tónoch, hlasoch, chvení duše. Pieseň…Neuveriteľne jednoduché dielo LANDARTU na snehu s ľuďmi, ktorí žijú svoje povolanie pre zážitky, pre druhých: Landartisti “pár excellence” Anton Cierny Jaroslav Kyša.
Tatranský čaj chutil na Chlebe ako nikdy predtým. Precítený čas tu hore.
Nie, nevyšla. Kandidatúra Žiliny na Žilina Beskydy 2026. Prežívali sme obavy, kto sa o ERASMUS + Aktívny PARK postará.

“Ten už nikdy nebude taký ako predtým.” Viac – krát som to počúval posledné dva roky. Nebude. Pod vplyvom nevydarenej kandidatúry je silnejší, viac regionálny. Spája sa s inými. Priatelia opäť podržali, ba čo viac. Do vlaku nastupuje ďalší silný kolega.

Sedíme krátko po Vianociach u Lukáša. Otvoria sa staré hliníkové dvere. Unavené oči, človek skoro bez motivácie. Nečudujeme sa. Iba pred pár dňami im bol oznámený výsledok neuspešnej kandidatúry Žiliny.
Napriek tomu niekoľko hodín nápadov, inšpirácii a kontaktov. Zoznámte sa, naša Silvia.
Krok sa nám spomalil. Kráčam mestom, pohľad uprený na rozkvitajúce stromy Bernoláčky. Predsa sa vie zastaviť. Ten pohyb, tok života. Srdce chce tam uprostred mesta kričať: ,,Spomaľte!”

Tak takto to je Jaro! “POČKAJ!” Tie posledné kroky…Áno, tam hore. Pomalá pomalosť. Tam si nás spomalil. Cítiac, že som medzi svojimi. Všetci sme sa stali hercami na jednom majestátnom bielom pódiu. Stávame sa jedným divadelným zážitkom… pre PRÍRODU!