Aktívny park Rajec – prispejte 2%

Aktívny park Rajec – prispejte 2%

Spoločnosť. Komunita. Občianske združenie.

Sledujúc spoločensko-sociálne pomery, kultúrne povedomie a (ne)podporu lokálnych aktívnych ľudí prebudilo v nás záujem o veci verejné. Vznikol Aktívny PARK Rajec. Tak sa pôvodne mala nazývať priemyselná zóna v Rajci, bývalý areál Rajčanky. Bez pravidiel, bez stanov, bez statusu organizácie, no s nadšením pre dobrú vec. S nadšením povzniesť kultúrne povedomie v meste. S nadšením hľadať a spájať ľudí, pre ktorých je práca v komunite zmyslom uplatnenia svojich vedomostí, skúseností a hlavne ich zdieľania pre potreby, či osvetu iným. Aktívni pre ľudí Rajeckej doliny. Aktívni pre tých, ktorí chcú svoj domov, život v spoločnosti povzniesť na vyššiu úroveň a pritom pomôcť.

MYŠLIENKA: SPÁJANIE ĽUDÍ PRE POMOC ĽUĎOM. INAK.

Práca dobrovoľníka často na úkor vlastného času, rodiny, či zamestnania prináša svoje ovocie len po malých krokoch, nebadane. Sú tri roky postačujúce na hodnotenie, pohľad do spätného zrkadla?

Fakty:
3 akcie v roku 2017 s návštevnosťou 900 ľudí pri 35 vystupujúcich, 11 akcií v roku 2018 (a niekoľko premietaní) s návštevnosťou 1100 ľudí pri 33 vystupujúcich, 9 akcií v roku 2019 s návštevnosťou 1000, pri 50 vystupujúcich.
Aktívny PARK bol vidieť na žilinskej pecha kucha night 2018, v týždenníku MY žilinské noviny máme publikovaných 12 článkov, pričom v roku 2018 sme sa stali hlasovaním čitateľov novín MY najprogresívnejšie rastúcim občianskym združením Žilinského kraja. V rozhlase RTVS sme dosiaľ absolvovali 7 nahrávok z akcií či brigád a v televízii RTVS sme na sklonku roku 2019 predstavili činnosť Aktívneho PARKu v rámci programu Slovensko advent 2019.

V roku 2020 sa budeme naďalej zameriavať na rozmanitosť akcii a zároveň pozvaných hostí, účinkujúcich, prednášateľov. Zameriame sa na komornejšie akcie, no pre širšie spektrum návštevníkov.

Galéria fotografií z našich akcií

A aký je obraz Aktívneho PARKu v zrkadle pocitov samotnej komunity? Zadosťučinenie, nové pracovné i osobné výzvy, obetavosť a neustála potreba (a tým súvisiaca vnútorná sila) prekračovať prekážky.
Denno-denné učivo s názvom “práca v komunite” môže byť pokojne známkovaná školským systémom od 1 do 5. Niekedy na výbornú, niekedy prepadáme. Sme napojení na vašu spätnú väzbu. Pravdepodobne o nej neviete, no nám pomáha učiť sa, pokračovať a hlavne vytrvať.
Občianske združenie je pevnou väzbou slobodne združených osôb. Výsledkom jeho činností nie je osobný prospech, zisk, či medializácia. Výsledkom správne fungujúcej komunity je naplnenie myšlienky, na podklade ktorej vznikla. V našom prípade ste to vy!

Našťastie je jeho podpora transparentná, nie je zložitá, nevychádza z podnikateľského prostredia a ani nie je viazaná na komunálnu politiku.

Podporte nás – 2%

Podporte nás aj tento rok 2% z vašich daní, ktoré nám pomôžu vytvoriť ešte výraznejšiu komunikáciu s vami prostredníctvom osvety v organizovaných eventoch. Máme pripravených 8 akcií rôzneho druhu a zamerania. Začneme podporovať drobných pestovateľov a malých podnikateľov v oblasti tradičných remesiel Rajeckej doliny.

V roku 2020 začíname pracovať na spoločných cieľoch mesta Rajec a čaká nás aj podpora turizmu Rajeckej doliny. Ako? Aktívne!

Podkrovie je výzva

Podkrovie je výzva

Podkrovie je výzva

Nedostatočná svetlá výška, množstvo viditeľných nosných konštrukcií strechy, šikmé steny vyžadujúce nábytok na mieru – toto sú najčastejšie úskalia, ktoré prináša bývanie v podkrovných priestoroch. Ing. arch. Peter Kasman sa s nami podelil o svoje skúsenosti s návrhmi podkrovných priestorov. 

Patria návrhy podkrovia k častým typom architektonickej štúdie, ktorú vypracovávate pre klientov?
Áno. Častejšie sú to však rekonštrukcie rodinných domov zo 60. – 90. rokov, keď sa v podkroviach obytná plocha nerealizovala. Tieto priestory slúžili iba ako sklad. Dnes sa vplyvom dopytu po samostatnom bývaní mladých rodín využíva každá voľná plocha objektov, nielen rodinných domov. A tak sa stávajú zaujímavou samostatnou bytovou jednotkou.

Aké obmedzenia prinášajú architektom skosené steny a stropy?
Niekedy sú to obmedzenia, no my to chápeme ako výzvu. Šikmé stropy ako podbitie strešnej konštrukcie nie sú obmedzením, pokiaľ je už v štúdii dômyselne vyriešená dispozícia funkčných zón a rozmiestnenie nábytkov a zariadení.

Šikmé steny komplikujú majiteľom aj výber a rozostavanie nábytku. Je jediným riešením nábytok na mieru?
Ako som spomínal, zásadou je naozaj premyslená architektonická štúdia, ktorá sa s budúcimi užívateľmi neustále upresňuje, dopĺňa či mení. Veľmi často navrhujeme nábytok na mieru, no nie je to nevyhnutné.

Častým problémom v podkroví sú „hluché kúty“ pri stenách. Čo s nimi?
Už v návrhu sa snažíme vyvarovať práve takýmto riešeniam. Kúty, nárožia v podkroví pod sedlovou strechou sa v tradičnej architektúre ani nevyskytovali. Sedlové strechy boli ukončené štítom, ktorý slúžil mnohým funkciám. My tento zásadný prvok sedlových striech transformujeme a vytvárame tu často presvetlenie či možnosť lodžie, resp. balkóna.

A ak sa predsa len vyskytnú?
V štúdii je potrebné vyriešiť tieto priestory pre nábytok, na odkladanie vecí a oblečenia, či na umiestnenie postele, ktorá má v rámci nábytku najnižšiu výšku a nízku funkčnú výšku (vstávanie z postele).

Šikmé stropy ľudia niekedy vnímajú ako obmedzenia,
my ich však chápeme ako výzvu.

Ktoré prvky podkrovia je vhodné potlačiť a ktoré, naopak, vyzdvihnúť?
Nielen v podkroví je najväčšou prioritou dostať do priestoru denné svetlo. Teda nielen pre našu tvorbu je dôležitá práca so svetlom. Umiestnenie okenných plôch či strešných okien je prioritou. Priestor by mal byť svetlý – svetlé tóny stropu, prípadne viditeľných konštrukcií strechy. Ak sa architekt dobre „pohrá“ s priestorom, nie je nutné niečo potláčať. Všetko má svoje opodstatnenie a zmysel pre vyžarovanie tepla a intimity domova.

Aké sú najčastejšie úskalia podkrovných priestorov z vašej praxe a aké riešenia v týchto prípadoch existujú?
V prípade rekonštrukcií je to hlavne svetlá výška priestoru a výška nadmurovky. Ak budúci užívatelia podkrovia nemajú financie na novú konštrukciu zastrešenia, je nutné vyriešiť aj tento problém. Je to možné zmenou hrúbky tepelnej izolácie v strešnej konštrukcii či v podlahe (použitím izolácie s lepším tepelným odporom), čiastočným otvorením strechy pre vikier či zasklené átrium, alebo čiastočným otvorením konštrukcie strechy (obnaženie pásikov, vzpier, klieštin).

Častým úskalím je nedostatok svetla. S ním sa však už v súčasnosti dá veľmi dobre pracovať.

Na jednej strane spomínaným presklením štítov strechy, na strane druhej nekonečným množstvom variácií umiestnenia či množstva strešných okien. Viacerí užívatelia už vopred odsúdia priestor s množstvom viditeľných nosných konštrukcií strechy. Často je to problém aj pre architekta. No nie neriešiteľný. S konštrukciou a do konštrukcie sa dá zasahovať. Jednotlivé prvky sa dajú nahradiť únosnejšími materiálmi, a tak vynechať ďalšie. Náhradou za iný materiál a iný konštrukčný princíp možno vytvárať väčšie rozpony bez podpôr či väčšie možnosti zasklených plôch v streche, v stenách či v štíte.

Podkrovie v historickej budove – má takáto rekonštrukcia svoje špecifiká? Pracovali ste aj na takomto projekte?
Určite áno. Zásadným faktorom obmedzujúcim rekonštrukciu môže byť pamiatkovo chránená budova. Ak je to tak, je nutné tento fakt akceptovať a všetky zásahy konzultovať s pamiatkovým či stavebným úradom. No aj v tomto prípade sa dá veľmi pekne s podkrovím pracovať. Veľakrát ponúka špecifické kompromisy, ktoré sú oživením bývania. Spojenie starého, pôvodného a nového je vždy netradičné a ojedinelé. Takáto práca vám prirastie k srdcu rovnako ako budúcim obyvateľom nového priestoru. Pracoval som na podkroví kaštieľa. Práca má úplne iný rozmer. S takýmto priestorom sa rýchlo zžijete, často s ním vstávate a líhate si spať…

Čo by ste našim čitateľom poradili na záver – ako urobiť naozaj prvý krok pri rekonštrukcii strechy?
Pravdepodobne očakávate odpoveď – osloviť architekta. No pred týmto krokom odporúčam ešte jeden zásadnejší – naučiť sa snívať o svojom bývaní, nezaujať štandardný postoj „googlových“ informácií, ale vedieť architektovi podať svoje očakávania, sny a náplň, ktorú má budúce bývanie (využívanie) priestoru spĺňať.

Ing. arch. Peter Kasman je zakladateľom ateliéru Treea, ktorý sa venuje širokému spektru tvorby architektúry. V práci overuje svoje poznatky z vedeckého výskumu, ktorý súčasne prebieha prostredníctvom externého doktorandského štúdia na Fakulte architektúry. Transformácia regionálnej esencie architektúry – Treea – je motiváciou vytvárať identitu krajiny v budúcnosti pre zachovanie historických daností ľudového staviteľstva. Napĺňa ho práca pre ľudí, pre rozvoj kultúrno-umeleckého a spoločenského diania v Rajeckej doline, ktoré robí prostredníctvom rovnako zanietených ľudí v OZ Aktívny PARK Rajec. Inšpiráciu nachádza v jedinečnosti prírody, ktorú nachádza cez šport, jeho vášni. 

Si študent architektúry, alebo vysokej školy stavebného zamerania – pripoj sa k nám!

Si študent architektúry, alebo vysokej školy stavebného zamerania – pripoj sa k nám!

Pripoj sa do tímu Treea, ktorý navrhuje architektúru originálnu, nevšednú, modernú a pritom tradičnú. Treea je mikrosvet mladých tvorcov zamýšľajúcich sa nad hodnotami nielen umenia, architektúry. Tvoria svet pravých hodnôt, každého klienta.

Transformáciou tradičných schém, výrazových prostriedkov nášho dedičstva vplývame na okolie a snažíme sa prinavrátiť stratenú tvár identity Slovenska.

Naša výnimočnosť nespočíva vo veľkosti navrhovaných, alebo realizovaných stavieb, ale na prístupe k životnému prostrediu, k prírode, ľuďom. Rodinné domy nazývame domovom, interiéry hniezdom rodiny. Administratívne budovy sú pre nás príjemným pracovným prostredím a námestia sú miesta stretávania a socializácie. Široké portfólio zamerania ateliéru však nespočíva v rozmanitosti stavieb za každú cenu, ale sú pre nás obohatením a zdrojom skúseností a motivácie.

Zapojíš sa do tvorivého procesu a rodinnej atmosféry Treea? Chceš stáť pri zrode domova, pracovného prostredia a vidieť ich rásť?

Si študent architektúry, alebo vysokej školy stavebného zamerania, či krátko po jej ukončení? Si zodpovedný, kreatívny no zároveň máš motiváciu celoživotného vzdelávania a nadobúdania skúseností? Napíš nám. Príď medzi nás a vyskúšaj si ateliér, ktorý sa dostal medzi ľudí srdečnosťou a pozitívnym prístupom.

Pracuješ a rád sa zlepšuješ v ovládaní softvéru ako je: 

Autocad

Photoshop

Revit

Excel

Ozvi sa nám – máš jedinečnú príležitosť pracovať na komplexných projektoch, ktoré sa po dokončení stávajú vždy pozitívnou referenciou pre naše štúdio – precízne a ľudsky je našou devízou. 

Volaj, píš – radi sa s Tebou stretneme!

Hodnota tradície

Hodnota tradície

Trápiš sa, súčasná Slovenská architektúra?

Si obdarená zakoreneným historickým sledom našich udalostí. Teš sa! Vedie ťa hodnota historického dedičstva s bohatstvom kultúry a umenia. Snívaj!
ONA, núti zamyslieť sa, nás – tvorcov nad ozajstným tlakom vlastnej kultúrno – politickej histórie. Tlak, na ktorý dnes poukazujeme, je neporovnateľný s politicko-ekonomickými podmienkami našich predkov. Napriek tomu najuvedomelejšie hodnoty architektonicko – estetickej tvorby vznikali práve pod neustálym tlakom feudálov, panstiev, či politickej ideológie. Tu vznikali diela ľudovej kultúry, ktoré si my (a UNESCO) ceníme a chránime dodnes.

Strácame hodnoty ľudovej kultúry v multikultúrnej, globálnej spoločnosti?

Prezentujeme industriálnu vyspelosť Slovenska a technický pokrok, radíme sa k svetovej elite (pavilón Expo2015), ale neapelujeme na tradičnú kultúru.
Pri konfrontácii názorov, myšlienok, ideových schém cudzích kultúr a národností a ich hmotným stvárnením do tzv. “úžasnej” architektúry hodnej nasledovania nadobúdame predstavu najvhodnejšej cesty. S problémom neuvedomelosti, neodbornosti a snáď i ľahostajnosti vyznať sa v spleti informácií, či marketingových ťahov zápasíme už dlhý čas, rovnako ako naši bratia Česi. Za první republiky byla skvělá architektura a kvalitní design, což vycházelo z toho, že se jednotliví tvůrci odráželi od velmi kvalitních základů a měli silné zadání! Po vzniku Československa byla silná společenská poptávka po definování národního stylu. V současné éře globalizace už neurčuje poptávku a směr národní potřeba, ale komerční firmy. Svět ovládají velká individuální jména, jednotliví architekti. (Emil Přikryl). Široké možnosti uplatnenia materiálov, migrácie ľudí a umelcov sú dôvodom vzniku architektúry „bez logiky a zákonitosti svojej štruktúry“, ako to naznačil už pred viac ako tridsiatimi rokmi Václav Mencl.
Hodnoty slovenskej architektúry, nám snáď aj pod vplyvom vyššie uvedeného “nevoňajú”, vytvárame ich len veľmi ťažko, ak vôbec. No s určitosťou nemôžme hovoriť o udržateľnej kontinuite, ktorá pokračuje z minulosti, cez prítomnosť a je prínosná pre budúcu tvorbu.

„Udržateľná architektúra vedie cez nadčasovosť jej architektonickej kvality, nie umelo vytýčenej spoločenskej hodnoty“. Robert Špaček

Ďalší rozbor prenechávam historikom a odborným kritikom súčasnej architektonickej scény 21.storočia. No i pri veľkom optimizme v súčasnom kontexte dejín sa bojím pomenovania pseudotradícia…
Tá podľa wikipédie predstavuje veľký klam, podložený historickými faktami. Historické fakty máme, horšie je to s chýbajúcim výskumom. Chýbajú odpovede na množstvá otázok, architektom chýba dostatočný teoretický základ, v danej problematike sa neorganizujú žiadne prednášky, vedecké konferencie, diskusie… chýba odborná vzdelanosť a jednotný názor.

Hodnota tradície

Ona je základom architektúry, historickým dedičstvom a je nesporné, že na Slovensku je stále pevne zakorenená v ľudovej architektúre. Práve tá je posledným odkazom udržateľných hodnôt na Slovensku, nie je architektonickým slohom, je tradíciou. K jej pochopeniu sa dostaneme nielen cez vedecké práce, skanzeny,.. ale aj cez pochopenie hodnôt človeka, domorodca, Slováka.
Tak ako je základom architektúry tradícia, charakter človeka vytvárajú vnútorné hodnoty. Domnievame sa, že vzťahu – architektúra a človek = tradícia a hodnota, sa nedá ubrániť.
Prejavom tohto vzťahu sú sociálne hodnoty spoločnosti, organizmu, ktorého najmenšou bunkou sú vnútorné hodnoty človeka – jednotlivca, architekta. Tie sú vyjadrené nielen sociálnym správaním, ale aj umeleckým prejavom, ktorý vychádza nie z rozumu, ale z vlastnosti srdca, duševného bohatstva… Veď ” skromnosť a miera v nárokoch buduje kvalitu charakterov ľudí viac ako všetky paláce sveta” (Janka Krivošová). Práve duševné bohatstvo umelca/architekta, o ktorom sa v dnešnej dobe nehovorí, pripadne sa pokladá za nepodstatné (veď intelekt a skúsenosti sú dôležitejšie ako talent), tvorí umelcov pevný hodnotový rámec. Ak je takouto silnou hodnotou popretkávaná spoločnosť nestráca svoju kontinuitu. Ako zasejeme, budeme žať… kdo hlboko orie, zlato vyoráva. Tradičné slovenské príslovia uvádzam zámerne (ako dôkaz, že z tradície môžeme čerpať aj pri slovesnom umení).

Zastavme sa. Uvažujme o tradíciách. Skúmajme príklady v inom svetle.

Švajčiarska architektúra je jedným z príkladov hodných nasledovania. Klasickú zrubovú konštrukciu švajčiarskej ľudovej architektúry Valsu (Leis) si osvojil architekt Peter Zumthor. Tá je založená na krabicovom konštrukčnom systéme, kde jednotlivé miestnosti sú po obvode ohraničené zrubovou stenou a tvoria aj nosný systém stavby. Architekt zrubový systém povýšil na základný konštrukčný systém pri víkendových chatách priamo v Leis. Vytvoril „krabice“ miestností, ktoré poukladal na seba a niektoré z nich predsunul pred rovinu fasády. Tým bolo možné perforovať stavbu viacerými veľkoplošnými preskleniami, ktoré práve z dôvodu zrubovej konštrukcie neboli v minulosti možné. Z jeho ďalších realizácii nemôžme zabudnúť na ocenené kúpele Vals.
Mimoeurópsku a pritom nemenej tradičnú kultúru starovekej Číny si zamiloval architekt Shu Wang. Jeho duševné bohatstvo je transformované v dielach Kampusu čínskej akadémie výtvarných umení, či Múzea histórie v Ningbo. Oboch architektov spája nielen pokora a záujem o tradície krajiny, ale aj Pritzkerová cena.

„Architektúru, v jej najabstraktnejšej forme, bezmennej, s rýdzou formou, ktorá sa formuje niekoľko tisícročí a ktorá je poplatná len človeku, jeho potrebám a prírode možno nájsť len v ľudovke“. Architekt Ferdinand Milučký

Takýto blízky spôsob myslenia by mohli zaujať i slovenskí umelci/architekti v kontexte ľudovej architektúry. Keď sa vnoríme do nedávnej histórie pokračovateľov rodu, zistíme, že ich práca bola vysoko cenená v európskom a svetovom meradle. Svojou tvorbou svedčili, že prihlásiť sa k vlastnej histórii nie je neúcta k významu budovy, práve naopak. (Janka Krivošová). Dušana Jurkoviča ako jedného z mála slovenských architektov pozná i laická verejnosť (nie je to len nedávnym vyhorením Pustovny Libušína). Jurkovičovou pionierskou prácou sme podali obraz nesmiernych hodnôt zachovaného architektonického dedičstva. A i keď sa zdá, že od polovice 20. storočia sa daný inšpiračný zdroj potopil vo vodách socialistického realizmu, ľudová architektúra nachádza opäť silnú osobnosť s pevnými a našťastie aj tvrdohlavými koreňmi. Brilantnosť a hmotová čistota Ferdinanda Milučkého ukazuje na samotnú prapodstatu ľudového stavania v jeho abstraktnej forme. Tú pretavil do viacerých jeho diel – výstava Ľud a krása, Krematórium v Bratislave, Dom umenia v Piešťanoch.

I keď Jurkovičovo dielo nadväzuje plynule na ľudovú architektúru a preberá nielen jednoduchosť, technickú vyspelosť, ale aj ornament, Milučkého umelecký prejav nie je… napájanie, ktoré by viedlo k romantickým replikám, či ku kopírovaniu ornamentu. Milučký sa orientoval na principiálnu rovinu, na najhlbšiu podstatu a princíp ľudového umenia a ľudového staviteľstva. Aj vďaka štúdiu u profesora Koulu sa mu podarilo rozkryť tie najfundamentálnejšie roviny archetypálneho stavania a tie využil pri koncipovaní svojich najlepších stavieb“. (Matúš Dulla).
Priamo v nás je zakorenená geniálna, až triviálna reakcia na problémy pri návrhu i realizácii diela. Podvedome, prirodzene sa zameriavame na kritéria jednoduchosti prvkov, formy i funkcie hmoty, ktoré sú odkazom na každý typologický druh ľudovej architektúry a napriek tomu vplyvom genetickej deformácie a nekontinuity vývoja je toto dielo vopred odsúdené ako nevhodné, neestetické. Tieto hodnoty máme zhodné s našimi predkami a “ich” architektúra pretrváva so silnejúcim odkazom do súčasnej doby a dodnes si tieto hodnoty ceníme.
Ponúka nám nekonečnosť inšpirácii. Stanovuje nám možnosti transformácie či možnej nadväznosti na princípy jednoduchej abstraktnej neindividualistickej formy i funkcie ľudovej architektúry.

„Súčasnosť prináša mnoho nových podnetov iných impulzov. Ľudová architektúra je však zdrojom nesmierneho inšpiratívneho bohatstva, a preto dúfajme, že sa objavia noví autori s novými myšlienkami, ktorí nájdu a rozvinú to, čo nám odkázala“. Janka Krivošová

Vrátime sa k snívaniu?

Cesta k cieľu “snívaním” je úspešná bez strnulosti, strachu z vytvorenia neovereného, či tlaku z naznačeného globalizačného trendu. Aj konfrontácia je správna ak majú zúčastnené strany pevné základy v hodnotách.

Lietam v oblakoch, nie som obmedzený, konfrontovaný, som vizionár. Mám pocit radosti, radostného vypovedania všetkého, ľahkosti bytia. A práve dané momenty napĺňajú dušu a srdce architekta, upevňujú jeho hodnoty. Veď nech nastúpia obmedzenia, kritéria, požiadavky, konfrontácie,… postaví sa pred ne tvárou v tvár, pretože majú silného oponenta v hodnotách architektovho duševného bohatstva.

Snívam v bdelosti, v tichu prírody, bez ruchu prostredia… tu som voľný ako list padajúci zo stromu v jesennom vánku, neovplyvňovaný, prostý, nabitý hodnotami…

Sny sme nestratili, ostávajú v nás, rovnako ako hodnoty. Prebuďme svoje duševné bohatstvo, ukážeme svetu opäť silný odkaz tradície.

Literatúra

  • Mencl V., Lidová architektúra v Československu, Academia nakladatelství československé a akademie věd, Praha, 1980
  • Bořutová D., Architekt Dušan Samuel Jurkovič, Slovart spol.s.r.o., Bratislava, 2009
  • Dulla M., Spolok architektov Slovenska, Architekt Ferdinand Milučký, PRINT-ART Bratislava, 1998
  • Špaček R., Pifko H., Rukoväť udržateľnej architektúry, SKA, Archinfo, Bratislava, 2013
  • Krivošová J., Slovenská ľudová architektúra, Trio Publishing s.r.o., FA STU, Bratislava, 2012
  • Špaček R., Iná Udržateľnosť, Teória k téme, časopis Arch 6/2013, str.52 – 55
  • Rozhovor s profesorem architektury Emilem Přikrylem, Bez Boha sa rozpadá společnost i město, Týdenník ECHO Architektura, 30.11.2015
  • osobné rozhovory autora s ing.arch. Ferdinandom Milučkým
  • http://www.archiweb.cz/buildings.php?type=arch&action=show&id=3735
  • http://www.archiweb.cz/buildings.php?type=arch&action=show&id=2865
  • http://zumthorferienhaeuser.ch/en/leis/#/bilder/1
  • http://www.archdaily.com/315135/zumthor-vacation-homes-for-let/
  • https://en.wikipedia.org/wiki/Pseudohistory
Inšpirácia ľudovou architektúrou na Slovensku pre prácu architektov v 21.storočí

Inšpirácia ľudovou architektúrou na Slovensku pre prácu architektov v 21.storočí

Inšpirácia ľudovou architektúrou na Slovensku
pre prácu architektov v 21.storočí

 

Rámcový projekt k téme dizertačnej práce

Uchádzač: Ing.arch. Peter Kasman
Školiteľ: doc. Ing. arch. Nadežda Hrašková, PhD.

„Architektúru v jej najabstraktnejšej forme, bezmennej, s rýdzou formou, ktorá sa formuje niekoľko tisícročí a ktorá je poplatná len človeku, jeho potrebám a prírode možno nájsť len v ľudovke“.

architekt Ferdinand Milučký

Úvod

Prezentovať ľudové tvary, synergiu ľudovej kultúry a stavania, zvyky, tradície i v dnešnej spoločnosti je náročné. Moderný prúd na Slovensku v poslednej dekáde je oklieštený na „trend západu“ a „ekonomické tabuľky“ developerov. Na Slovensku, v Čechách, ale aj celkovo v Európe je zrejmý „globalizačný“ trend modernej architektúry. Stierajú sa rozdiely medzi dielami postavenými v rôznych krajinách, s rôznymi historickými danosťami, klimatickými podmienkami, či morfológiou. Široké možnosti uplatnenia materiálov, migrácie ľudí a umelcov sú dôvodom vzniku architektúry „bez logiky a zákonitosti svojej štruktúry“, ako to naznačil Václav Mencl /1980/.

Len zriedka sa objavuje hodnotná architektúra s jasne prezentovanou tvorivou myšlienkou v kontexte s prostredím. Tento inšpiračný zdroj danej krajiny zvyšuje hodnotu diela. Zároveň sú tieto architektonické počiny ohodnotené najvyšším cenami (Stirling prize, Pritzker prize), sú odkazom zachovania kultúry pre budúce generácie a založené na trvalo-udržateľnom inšpiračnom zdroji danej krajiny. Avšak sú poväčšine roztrúsené po celom svete a na vytváraní danej architektúry sa zväčša nepodieľa architekt danej krajiny. Tvorca architektúry v cudzej krajine sa adaptuje na danú krajinu, jej historické, morfologické, technické (technologické) a iné zvláštnosti.

1. Teoretická časť práce

Dokumentačná zložka ľudovej architektúry (odborné periodiká, publikácie, skanzeny,…) i tvorba architektov a umelcov na Slovensku od začiatku 20.storočia s inšpiračnými zdrojmi ľudovej architektúry tvoria základ teoretickej časti práce. Dušan Jurkovič, Rudolf Bednárik, Václav Mencl sú autori publikácii, ktoré odrážajú jasný odkaz o ľudovej architektúre, jej znakoch, či regionálnych odlišnostiach.

Jurkovičová pionierska práca doznala kvalít európskeho až svetového významu. Ako prvý podal obraz nesmiernych hodnôt zachovaného architektonického dedičstva. Síce v roku 1887 bol navrhnutý pavilón pre národopisnú výstavu v Martine v duchu oravských ľudových stavieb Blažejom Felixom Bullom (mladý Jurkovič tu praxoval), no Jurkovičové dielo je vo svojej rozsiahlosti jedinečné a prvé svojho druhu. V jeho tvorbe je zároveň táto inšpirácia zjavná: kúpele v Luhačoviciach, Pustevny na Radhošti, vlastná vila v Brne.

Tak ako predstavitelia umeleckého prúdu Mikuláša Galandu (Vladimír Kompánek, Anton Čutek,…), tak aj ich rovesník Ferdinand Milučký čerpali z prameňa ľudovej architektúry. Jeho brilantnosť, hmotová čistota ukazuje na samotnú prapodstatu ľudového stavania v jeho abstraktnej forme. Nosnými dielami jeho tvorby, ktoré sa najsilnejšie vzťahujú na ľudovú architektúru sú: výstava Ľud a krása (1962), či Dom umenia Slovenskej filharmónie (1980).

Niektorí zahraniční architekti sú ďalším dôkazom použitia spomenutých inšpiračných prvkov danej krajiny. Najmä severská architektúra dokladá množstvo dôkazov v podobe diel Eliela Saarinena (Hvitträsk), Alvara Alta (Town Hall-Säynätsalo, National Pensions Institute Helsinky), či Reima Pietilä (Dipoli Student and Conference Centre). Znovu-objavené inšpiračné prvky použil vo Švajčiarsku Peter Zumthor (Kúpele Vals), či pre inštitút Arabského sveta v Paríži Jean Nouvel.

Zameranie sa na spomenutých autorov, vyjasnenie problému ich filozofie, postojov a názorov mi pomôže analyzovať tieto princípy tvorby z pohľadu súčasných podmienok vzniku stavieb a vytvárania obytného prostredia vôbec.

2. Výskumná časť vedeckej práce

2.1. Predmet výskumu (inšpiračný zdroj)

Problém deformácii ale i transformácií ľudových inšpiračných prvkov do diel súčasnej i budúcej tvorby architektov. Pre výskumnú časť práce je potrebné realizovať prieskum zameraný na charakteristické prvky ľudovej architektúry, ktoré budú spresnené v bližšej špecifikácii témy , napr:

Inšpirácia ľudovou architektúrou na Slovensku pre prácu architektov v 21.storočí

Prvky inšpirácie je možné ďalej redukovať:

  • urbanistické (osadenie v krajine podľa funkcie stavby a morfológie terénu)
  • formálne a funkčné (podľa užívania, či klimatických podmienok)
  • konštrukčné
  • estetické

Oblasti Slovenska v rámci inšpirácie ľudovou architektúrou, tiež možno zúžiť na:

  • Podunajské
  • Stredoslovenské
  • Turiec, Orava, Liptov
  • horná Orava
  • oblasť Spiša
  • oblasť Tatier
  • oblasť Šariša

Domnievam sa, že pre výskum sú najúčelnejšie inšpirácie citlivého osadenia v krajine. I z teoretickej časti práce je táto inšpirácia najradikálnejšia, v súčinnosti s jej jednoduchou formou. Vzhľadom k morfológii terénu je možné osadenie diela v symbióze s prostredím. Je to jediný správny spôsob, potlačiť výrazové prostriedky architektúry voči prostrediu?

2.2. Ciele práce

Výskumná časť práce má za cieľ stanoviť možnosti transformácie, či možnej nadväznosti na princípy jednoduchej abstraktnej neindividualistickej formy i funkcie ľudovej architektúry.
Na základe tvaroslovia konkrétneho regiónu určiť jednotné, transformačné znaky pre súčasných i budúcich architektov navrhujúcich v konkrétnom regióne. Takto sa čiastočne vyhnúť absencii profesionality, intuície a pokory súčasných i budúcich architektov pri tvorbe vidieckeho, či malomestského prostredia.

Z uvedeného je možné na začiatku práce definovať otázky k cieľu:

  • Stratili sme úplný kontakt s ľudovou architektúrou ako inšpiráciou pri tvorbe?
  • Je možné navrhovať v súčasnej dobe technologického a digitálneho pokroku diela na spomínanej rovine jednoduchej abstraktnosti, formy a funkcie?
  • Je možné abstraktne prenášať prvky, formu, alebo aj funkčnosť jednotlivých typov ľudovej architektúry do mestských sídel?
  • Bude môcť architektúra mestských sídel hľadať inšpiračný zdroj v regiónoch ľudovej tvorby, ku ktorej patrí?
  • Aká je možnosť zmeny vnímania a následne zmýšľania tvorcov architektúry v regiónoch Slovenska, kde vplyvom genetickej deformácie v nazeraní na stavebné dielo je toto vopred odsúdené ako nevhodné, neestetické?

2.3. Metódy výskumu

Výskum vedeckej práce by som chcel viesť cez hmatateľné dôkazy inšpiratívnej tvorby už spomínaných autorov a z tohto výskumu vyvodiť prínos k cieľu práce.

  • vedeckou prácou u architekta Ferdinanda Milučkého skúmam experimentálnym zobrazovaním v 3D priestore jeho komponovanie hmôt, osadenie objektov do krajiny. Jeho zameranie na principiálnu rovinu a najhlbšiu podstatu ľudovej kultúry a staviteľstva vyvoláva nedopovedané i dnes.
  • zameranie sa na rovnaké, či odlišné znaky inšpirácie ĽA autorov v rámci konkrétneho regiónu
  • porovnanie inšpiračných znakov severskej a slovenskej architektúry konkrétneho diela, napr. Milučkého Dom umenia Piešťany a Pietilä – Dipoli Student and Conference Centre v Otaniemi , alebo Milučkého Krematórium v Bratislave a Pitkänen – Funeral Chapel of the Holy Cross v Turku
  • skúmanie nuans v rámci jedného regiónu, v rámci jedného inšpiračného prvku. Je to možná odpoveď na zámer staviteľa, tvorcu.

2.4. Záver – predpokladaný prínos práce

Prínosom vedeckej práce by malo byť vydanie publikácie pre odbornú i laickú verejnosť, kde by bolo možné prezentovať inšpiratívne znaky regionálneho stavania na Slovensku. Aj keď je ťažké predvídať ďalší vývoj charakteristických čŕt budúcich diel nielen na vidieku, je možné aspoň na ne poukázať a hlavne označiť za správne, vhodné nasledovania.
Účasťou na prednáškach, vedeckých konferenciách a seminároch je možné apelovať na nutnosť diskusie na daný problém a tiež podať návrh na inšpiráciu pre budúcich architektov v tvorbe v tak citlivom prostredí.

Domnievam sa, že práca by mohla byť ďalším možným podkladom pre podobné témy v nadväznosti na ľudovú architektúru, čím by sa postupne stanovili základne a očakávané znaky regionálnej architektúry. Takého publikácie by boli vhodným zdrojom aj pre študentské, či verejné architektonické súťaže typu – Slovenský súčasný dom, alebo pre akékoľvek architektonické súťaže v regiónoch Slovenska.

3. Bibliografia

Mencl V., 1980: Lidová architektúra v Československu, Academia nakladatelství československé a akademie věd, Praha
Bořutová D., 2009: Architekt Dušan Samuel Jurkovič, Slovart spol.s.r.o., Bratislava
Langer J., 2010: Lidové stavby v Evropě, Grada Publishing, a.s., Praha
Dulla M.: Architekt Ferdinand Milučký, Spolok architektov Slovenska, Bratislava
Quantrill M., 1995: Finnish Architecture and the Modernist Tradition, E&FN Spon,, Chapman&Hall, Londýn
Lazorík J., 2002: Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania východného Slovenska, ARKUS s.r.o., Prešov
Dulla M. a kolektív, 2005: Majstri architektúry, Perfekt, Bratislava
Dulla M., 2008: Metodológia výskumu (Pracovná príručka pre doktorandov), Bratislava

Jean Nouvel na wikipédii
Peter Zumthor na wikipédii
www.chinese-architects.com