Prístavba hotela k hotelovému a liečebnému komplexu Veľká Fatra rozširuje ubytovaciu kapacitu známeho hotela v Turčianskych Tepliciach v samotnom centre kúpeľného mesta. Prístavba hotela je 5-podlažná. Parkovacie miesta sú na úrovni 1. nadzemného podlažia čiastočne prekryté. Na 1.n.p. sa nachádza hlavné spojenie s hotelom Veľká Fatra (rozširuje jeho vstupnú a recepčnú halu), nachádzajú sa tu drobné doplnkové prevádzky, ako aj doplnkové nájomné priestory. Okrem izieb sa na prízemí nachádza zázemie k plaveckému bazénu. Ďalej šatne, hygiena, technológie, ďalej doplnkové funkcie ku kúpeľným funkciám Veľkej Fatry – vírivky + zábaly. Na 2.-5.np sa nachádzajú izby a apartmány.
Prístavba hotela nadväzuje na architektúru (tvarom, kompozíciou hlavných hmôt) Veľkej Fatry. Pôvodnému objektu navrhovaná časť nekonkuruje, ale vytvára s ním centrálny komplex liečebného domu s ubytovaním vyššieho štandardu (****). Hlavným výrazovým prostriedkom je západná fasáda. Dvojplášťová zasklená fasáda je „zrkadlom“ priľahlého parku a tak znásobuje prírodný motív, ktorý je vsadený aj medzi dvoma plášťami zasklenej fasády (na každom podlaží sú medzi dvoma plochami fasády osadené kvetináče s vegetáciou).

Miesto Turčianske Teplice
Autor Damián Vizár, Martin Bumbál, Dušan Ďurina, spolupráca: Peter Kasman, Viera Muravská, Braňo Balúch
Rok 2007-2010

Už 100 rokov pred našim letopočtom sa stavitelia amfiteátrov pýšili svojim dielom postaveným v samotnom centre historických miest… Amfiteáter sa stáva dominantným orientačným bodom v širokom okolí. Je symbolom mesta postaveným na prírodnom návrší. Jeho znakom v minulosti a je aj v súčasnosti „otvorená náruč“ … Otvorené láka, vytvára vzťahy, dáva život…

Aj napriek krátkej histórii Košický amfiteáter na podkladoch významných podujatí „volá“ o návrat… o boj… o opätovnú otvorenosť… o vytvorenie spolužitia v meste… Je zastrešenie a uzatváranie teatrálnej stavby návratom k slávnym časom filmových premiér, či slávnych operných predstavení? Je naozaj uzatvorenie, vytvorenie bariér a selektívne zmýšľanie tzv. „kultúrneho vyžitia“ jediným východiskom k obrode amfiteátra? (nielen Košice, ale aj nevyužívané amfiteátre v Bratislave, Žiline, Nitre)
Ustupujeme pred konaním, emocionálnymi reakciami, či výkyvmi inteligencie návštevníkov? Ľudí? Nás…? Nevytvárame bariéry už predtým, v myšlienkach: „…ako budú tie vzťahy fungovať“?! Máme strach!?

Festivalové námestie je riešené ako ľudské otvorené srdce. Chce prijímať ľudí, aby mohlo dávať kultúru, oddych, vzťahy! Námestie je členené prírodnými prvkami postupne stúpajúceho terénu, ktorého cestou a napokon cieľom je kalvária a kalvárijný kostol (významné postavenie v rámci Slovenska). Silný vzťah námestia (i ďalekého okolia) k tejto línii duchovna a pokoja je hlavným motívom vytvorenia vlievajúcich vĺn vrstevníc do mestskej štruktúry. Každá nepárna línia vrstevnice začína kaplnkou krížovej cesty a „zahryzáva“ sa do okolia. Spoločenskými, duchovnými a mestskými funkciami „nabitý“ svah zeleného útočiska Košičanov….z mesta, námestia, cez kalváriu až po rekreačnú časť Bankov…
Teatrálna stavba amfiteátra znásobuje po stáročia overenú funkciu vytvárania a upevňovania mestského (i nadmestského) spoločenstva. Objekt je riešený ako čiastočne otvorená stavba. Prirodzenou cestou stúpajúceho terénu sú hmoty na vrstevniciach preložené amfiteátrom. Tak vytvárajú rozšírené zázemie účinkujúcich, prekrytie pódia i nové menšie hľadiskové plochy chránené pred nepriazňou počasia (premietacie plochy na bočných stenách stavby). Hlavný objekt amfiteátra má najlepšie hľadiskové miesta chránené pred poveternosťou.

Skúsme otvoreným mestskými prvkami vliať do miest ľudskosť. Skúsme exteriérovým teatrálnym priestorom dodať silného a odvážneho ducha s mestotvornou náplňou. Ale nie cestou uzatvárania, vyľudnenia, barierizácie,…

Miesto: Verejná súťaž návrhov, Košice
Autor: Ing. arch. Peter Kasman
Rok: 2010